Ľudia si probiotiká spájajú s tráviacimi ťažkosťami, vy ste sa však zamerali na ich pomoc pri respiračných chorobách u detí. Ako vám napadla súvislosť medzi probiotikami a ochorením dýchacích ciest?
Máte pravdu v tom, že je všeobecne známe, že probiotiká majú vplyv na výskyt hnačiek, pomáhajú pri problémoch s trávením a odporúčajú sa pri užívaní antibiotík. Posledných zhruba 15 rokov sa však veľa hovorí o črevnej mikrobiote a jej význame pre naše celkové zdravie a spolu s tým sa vyzdvihuje aj význam probiotík, ktorý má na stav našej črevnej mikrobioty pozitívny vplyv. Vďaka tomu sa vo väčšej miere rozbehol výskum, ktorý sa postupne presunul z gastrointestinálnej oblasti aj do iných sfér.

​Do ktorých napríklad?
Napríklad sa začal skúmať ich vplyv na prevenciu alergií a výskytu atopických ekzémov, respiračných chorôb a podobne. Najnovšie sa skúma, ako dokážu probiotiká pomôcť pri obezite, respektíve manažmente hmotnosti, znížení hladiny cholesterolu v krvi, inzulínovej rezistencii, výkone športovcov a k veľmi mladým výskumom patrí ich význam pri kognitívnych funkciách. To je ten nevysvetliteľný zvláštny pocit v bruchu, ktorý občas máme, keď sa niečo deje. Zdá sa, že naša tráviaca sústava a náš mozog sú prepojené viac, ako by sa zdalo.

U vás v Južnom Walese sa zameriavate na rôzne štúdie v súvislosti s probiotikami. Aké napríklad?
Začínali sme s dospelými. Štúdie boli zamerané napríklad na výskyt hnačiek pri užívaní antibiotík alebo výskyt hnačiek vyvolaných toxínom C. difficile (Clostridium difficile sa vyskytuje v čreve asi u 5 percent dospelých, u detí a dojčiat je výskyt vyšší. Produkuje toxíny, ktoré môžu spôsobovať hnačky či dokonca v niektorých prípadoch vyvolať až život ohrozujúcu pseudomembranóznu enterokolitídu, pozn. red.), narušenie črevnej mikrobioty pri užívaní antibiotík a tiež sme publikovali závery výskumu, ktorý sa zameriaval na to, či je lepšie probiotiká užívať po skončení antibiotickej liečby alebo už počas nej.

Na čo ste prišli?
Z našich štúdií vyplynulo, že je lepšie začať užívať probiotiká už počas antibiotickej liečby. Avšak nie súčasne spolu s antibiotikami, ideálny je dvoj- až trojhodinový odstup. U dospelých sme tiež robili štúdiu zameranú na syndróm dráždivého čreva (označuje sa tiež skratkou IBS z anglického Irritable Bowel Syndrome, ide o gastrointestinálne ochorenie, ktoré sa prejavuje predovšetkým bolesťou brucha neurčeného pôvodu, pozn. red.). Podarilo sa nám preukázať, že pomocou probiotík sa dala znížiť závažnosť príznakov ako bolesti či nafukovania a zlepšiť kvalita života ľudí s touto diagnózou.

Spomenuli ste tiež štúdie zam...