Z ktorej časti Afganistanu pochádzate?
Ja som priamo z Kábulu, ale žili sme v provincii Logar (na východe Afganistanu, neďaleko Kábulu, pozn. red.), odkiaľ je manželova rodina.

​Ako to vyzeralo v Afganistane v čase, keď ste sa rozhodli odísť?
Z Afganistanu sme odišli do Iránu, keď sa začala vojna. Ja som mala vtedy 17 rokov a práve som sa vydala. Logar, kde sme s manželom bývali, bol pod vládou Talibanu a prebiehali tam ťažké boje. Nedalo sa tam žiť. Odišli sme spolu s celou manželovou rodinou. Moja rodina, ktorá bývala v Kábule, zostala v Afganistane a je tam dodnes.

Spomínate si, či bol život v Afganistane pred vojnou lepší?
Ja som bola mladá, ale nežilo sa tam ľahko ani predtým. Konflikt, ktorý sa začal v roku 2001, trvá dodnes, hoci v súčasnosti je medzi USA a Talibanom prímerie. To však neznamená, že je tam dobre. Aj keď tam žijú ľudia bežným životom, chodia do práce, deti do školy, snažia sa normálne fungovať, nie je to ľahké. Stále je tam vojna, nikto nevie, čo bude zajtra.

Viete mi opísať, ako vyzeral váš bežný deň v Afganistane?
Bývali sme v dome spolu s manželovou rodinou. My sme veľmi rodinne založení a v jednom dome býva zvyčajne viac generácií – rodičia, ich deti s manželmi a manželkami, vnúčatá... Rodina drží pokope, pomáha si, odovzdáva rodinné tradície, to je pre nás typické. Inak to však bol stredovek, nemali sme elektrinu, plyn. Tam nie je to pohodlie, na ktoré ste tu, v Európe, bežne zvyknutí.

Keď ste odišli do Iránu, ešte ste nemali deti?
Nie, tie sa narodili v Teheráne, kde sme bývali. Všetky tri. Dnes má najstarší syn sedemnásť, dcéra trinásť a najmladší syn deväť rokov.

Nemá Afganec v Iráne jazykovú bariéru?
Nie, v oboch krajinách sa hovorí po perzsky. Sú tam len drobné odtiene, rozumieme si zhruba ako Česi a Slováci.

Aký bol život v Iráne? Boli ste tam v nejakom utečeneckom tábore?
Nie, bývali sme vo veľkom prenajatom dome spolu s manželov...