Prečo niektorí ľudia veria čomusi napriek tomu, že väčšina spoločnosti vidí, že je to nezmysel?
Keď sa pýtate, že prečo veria, tak práve slovo viera je dôležité. Ľudia nie sú experti na každú informáciu, ktorú dostanú, a nemusia jej celkom rozumieť. Preto si ju často osvoja alebo odmietnu len na základe toho, odkiaľ informácia pochádza, či zdroju dôverujú a čo si myslí ich okolie. Existuje tiež konfirmačné skreslenie, to znamená, že ľudia inklinujú k názorom a vysvetleniam, ktoré potvrdzujú ich očakávania, názory, ktoré už zastávajú. Každý si selektuje informácie podľa toho, ako mu vyhovujú. Napríklad konzervatívne orientovaní ľudia uprednostnia informácie, ktoré buď potvrdzujú ich konzervatívne videnie sveta, alebo prichádzajú od konzervatívnych politikov. Teda niečomu „veríme“ bez toho, že by sme sa museli zaoberať faktmi.

​Čiže záleží aj na tom, v akej „bubline“ žijeme?
Je prirodzené, že ľudia, ktorí majú k sebe bližšie a viac si dôverujú, sa navzájom ovplyvňujú a zdieľajú podobné názory. Prijímanie nových informácií je podmienené spoločenskými bublinami, v ktorých žijeme.

Dodnes množstvo ľudí napríklad verí, že Zem je plochá, a túto myšlienku vedia prezentovať aj dosť bojovne. Ako niekto môže veriť v taký nezmysel?
Pointa konšpiračných teórii, napríklad o plochej Zemi, nie je primárne o predmete sporu. Čiže nie o plochosti Zeme, ale o tom, že nás niekto klame, že Zem je guľatá. Nie že by sa ku niekomu poznatky o Zemi nedostali, ale rozhodol sa ich odmietnuť. Preto človeka veriaceho v plochú Zem môže byť ťažké presvedčiť o opaku argumentmi o guľatosti Zeme. Problém je podľa neho inde, je presvedčený, že ho niekto „klame“, čo mu vysvetlením gravitačného zákona nijako nespochybníme.

Aj tak je fascinujúce, že v 21. storočí pri súčasných poznatkoch takí ľudia existujú.
Konšpiračná teória o plochej Zemi je skutočne trochu extrém. Keď nahradíme plochú Zem čímkoľvek iným, jadro konšpiračnej teórie zostane podobné. Evoluční psychológovia hovoria, že naša inteligencia sa vyvinula primárne na riešenie medziľudských interakcií a sociálnych konfliktov, aby sme vedeli predvídať, kto čo urobí, aké má plány, kto s kým vytvára spojenectvá. Prirodzeným dôsledkom je, že informáciám, ktoré živia také uvažovanie, prikladáme oveľa väčšiu dôležitosť. Ľudia potom uprednostňujú vysvetlenia, že napríklad za globálnymi ekonomickými problémami je nejaký plán, lebo niekto chce niekomu úmyselne ublížiť, okradnúť, podviesť, zničiť a podobne.

Keby ste to priblížili na nejakom príklade...
Veľmi zjednodušene – šoférujete auto a iný šofér prechádza z pruhu do pruhu tak, že vás blokuje. Človek si spontánne pomyslí, že ten druhý je bezohľadný, arogantný, urobil to naschvál. Nerozmýšľame tak, že vás možno nevidel dobre v spätnom zrkadle alebo že sa musel uhýnať inému autu, alebo že sa vyhýbal diere na ceste, prípadne že zle odhadol situáciu.

No áno, automaticky si človek pomyslí, že čo to ten druhý robí, a zanadáva si.
Lebo nemyslíte na to, že mohlo ísť o náhodu, ale automaticky si poviete, že ten druhý je taký a taký a chce vám zle. Z celej palety možných príčin siahame po tej, ktorá nám ponúka vinníka. Toto, samozrejme, nie je konšpiračná teória, ale ilustruje sklon v uvažovaní, ktorý vidíme často aj pri konšpiračných teóriách. Uprednostňovanie vysvetlení, ktoré odmietajú zhodu okolností a majú pre nás väčšie dôsledky....