Európska únia sa pre krízu v španielskej Ceute, kam 30. júla z Maroka vniklo nelegálne asi 80-tisíc migrantov, chystá sprísniť svoju migračnú politiku. Európska komisia má podľa servera Euronews na stole tri hlavné možnosti, ktoré by mohla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámiť už v stredu počas svojho tradičného každoročného prejavu o stave Európskej únie.
Tou hlavnou je dočasné pozastavenie práva na azyl, druhou možnosťou má byť viac právomocí pre pohraničnú agentúru Frontex a tretia sa týka vzniku deportačných centier, ktoré by boli financované aj z rozpočtu EÚ.
Pozastavenie azylových pravidiel
Pod tlakom členských štátov chce únijná exekutíva riešiť nelegálne príchody migrantov ešte dôraznejšie. Zásadné zmeny by sa mohli zaviesť už počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov.
Napriek trvalému poklesu počtu nelegálnych priechodov hraníc aj žiadostí o azyl v Európskej únii od roku 2023 sú teraz podľa viacerých únijných činiteľov, diplomatov a europoslancov, ktorí hovorili so serverom Euronews, na stole tri nové možnosti, ako posilniť vonkajšie hranice únie a zvýšiť počet návratov migrantov, ktorí do EÚ vstúpili nezákonne.
„Zábery, ktoré sme toto leto videli, boli pre Európanov príliš znepokojujúce,“ uviedol jeden z únijných činiteľov. „Je jasné, že v oblasti migrácie musí byť oznámené niečo zásadné,“ dodal. Jednotlivé možnosti, ktoré chce komisia navrhnúť, sa podľa bruselského servera navzájom nevylučujú a von der Leyenová sa nakoniec môže rozhodnúť presadzovať aj viac ako jednu z nich.
Najzásadnejší z aktuálne diskutovaných návrhov sa týka dočasného pozastavenia azylových pravidiel v prípade náhleho a rozsiahleho príchodu migrantov. Znamenalo by to, že štáty EÚ by v situáciách podobných tej v Ceute už neboli povinné vybavovať žiadosti o azyl ľudí, ktorí do krajiny vstúpili nelegálne. „O tejto myšlienke sa rokuje a znamenala by významnú zmenu,“ povedal Euronews ďalší únijný činiteľ.
Podľa súčasných pravidiel má každý cudzinec, ktorý sa nachádza na území členského štátu EÚ, právo požiadať o azyl bez ohľadu na spôsob, akým do Európy vstúpil. Jeho žiadosť sa musí posudzovať individuálne.
Zmenu presadzujú niektoré členské štáty, ktoré v posledných rokoch prijali podobné opatrenia. Grécko v júli 2025 na tri mesiace pozastavilo vybavovanie žiadostí o azyl migrantov prichádzajúcich po mori z Líbye. Poľsko od marca 2025 uplatňuje podobný zákaz voči migrantom prekračujúcim hranicu z Bieloruska.
Frontex dostane o 12 miliárd eur viac
Ďalším krokom, o ktorom sa hovorí už dlhší čas, je rozšírenie právomocí aj počtu zamestnancov európskej pohraničnej agentúry Frontex. Von der Leyenová už vo svojom prejave pred Európskym parlamentom v júli 2024, v ktorom predstavovala svoju víziu na ďalší mandát, sľúbila strojnásobenie počtu pracovníkov únijnej pohraničnej agentúry na 30-tisíc.
Frontex má tiež v budúcom sedemročnom rozpočte EÚ od roku 2028 získať 12 miliárd eur, čo by oproti predchádzajúcemu obdobiu znamenalo zdvojnásobenie pridelených prostriedkov. Rozsiahla reforma mandátu agentúry sa očakáva ešte tento rok.
„Zmeny by mohli zahŕňať zapojenie sa do návratov migrantov, širšiu spoluprácu s tretími krajinami a aktívnejšiu úlohu pri dohľade a monitorovaní,“ povedal Euronews predstaviteľ Frontexu.
Ďalšou oblasťou, v ktorej by komisia podľa neho mohla urobiť rozhodný krok, sú deportačné centrá, ktorých vznik umožňuje návratové nariadenie, ktorého konečné schválenie sa očakáva na jeseň. Norma ponecháva členským štátom voľnosť pri definovaní dohôd s tretími krajinami, ktoré majú hostiť takzvané návratové centrá. Päť členských štátov EÚ už podľa Euronews vedie rokovania s niektorými partnerskými krajinami s cieľom začať deportácie ešte tento rok.
Súčasné pravidlá nepredpokladajú žiadne finančné zapojenie EÚ do týchto dohôd. Národné vlády majú centrá plne financovať samy a partnerským krajinám môžu poskytovať aj dodatočné finančné prostriedky, obchodné partnerstvá alebo iné stimuly. Významnou novinkou by preto mohol byť prísľub financovať tieto centrá z rozpočtu Európskej únie.
