Dva dni pred chystaným pohrebom sa dnes v Belehrade konala verejná pocta zosnulému bosnianskosrbskému vojnovému zločincovi Ratkovi Mladičovi. Akcie sa zúčastnili desiatky bývalých vojakov, rodinní príslušníci aj srbskí činitelia, informovala agentúra AFP.
Mladić zomrel minulý týždeň vo veku 84 rokov vo väzenskej nemocnici v Haagu. Medzinárodný tribunál ho v roku 2017 odsúdil na doživotný trest za vojnové zločiny spáchané počas vojny v Bosne v rokoch 1992 až 1995.
Preukázali mu okrem iného zodpovednosť za vraždenie v Srebrenici v júli 1995, keď jednotky bosnianskych Srbov zabili viac ako 8 000 ľudí, prevažne mužov a chlapcov z radov bosnianskych moslimov.
Mladičovo telo bolo vo štvrtok prepravené do Srbska vládnym lietadlom. Rakva bola zahalená do vlajok a pri prílete sa jej dostalo vojenských pôct. Pohreb sa uskutoční v pondelok na belehradskom cintoríne, kde sa očakáva účasť tisícok ľudí.
Dnešnej spomienkovej akcie, ktorá sa konala vo vojenskom objekte v Belehrade na podnet srbského zväzu armádnych generálov, sa podľa reportéra AFP zúčastnilo asi 300 osôb. Dorazil okrem iného Mladičov syn Darko a ďalší členovia rodiny. Prítomný bol aj srbský minister spravodlivosti Nenad Vujić a predstavitelia bosnianskej Republiky srbskej vrátane jej prezidenta Sinišu Karana.
Desiatky ďalších Mladičových priaznivcov sa zhromaždili pred budovou, pretože sa pre obmedzenú kapacitu nedostali dovnútra. Niektorí z týchto ľudí mali srbské vlajky, iní tričká s Mladičovým portrétom vo vojenskej uniforme a s nápisom "Srbský hrdina".
Rečníci počas ceremónie vyzdvihovali Mladičovu úlohu počas vojen v Bosne a Chorvátsku v 90. rokoch a označovali ho za "významnú osobnosť, ako človeka i vojaka".
Mladić je považovaný za jedného z hlavných aktérov krvavých etnických čistiek sprevádzajúcich vojnu v mnohonárodnostnej Bosne, ktorá si vyžiadala okolo 100-tisíc ľudských životov. Zhruba 2,2 milióna ľudí bolo vyhnaných z domovov alebo bolo nútených ich opustiť. Avšak mnohí Srbi ho neprestávajú mať v úcte.
Vlnu glorifikácie Mladiča po jeho smrti kritizovali predstavitelia Bosny i okolitých krajín a tiež eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kosová, ktorá pre to zrušila svoju plánovanú cestu do Srbska.
