Za Satana dnes označil Spojené štáty kvôli utorkovému úderu na dom so svadobčanmi predseda iránskeho parlamentu a hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf. Podľa iránskych úradov bolo pri útoku zabitých päť ľudí vrátane dieťaťa a ďalších 68 ľudí bolo zranených, píše agentúra AP.
USA v utorok vykonali vlnu úderov na Irán, pri ktorých podľa Teheránu zahynulo 11 ľudí. Iránske ozbrojené sily v reakcii zaútočili na Kuvajt, Bahrajn, SAE, Jordánsko a Irak, kde majú USA vojenské základne.
Irán označil USA za Satana
Obnovené vzájomné útoky medzi Spojenými štátmi a Iránom začali po mesiaci relatívneho pokoja americkými údermi na iránsky ostrov Lárak v Hormuzskom prielive. Cieľom boli odpaľovacie zariadenia, ktorými chcel Irán podľa Washingtonu klásť námorné míny v prielive.
V utorok USA podľa Teheránu zasiahli dom v meste Kúhestak v juhoiránskej provincii Hormozgán. Oblastné veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe (CENTCOM) sa podľa agentúry AFP k tomuto útoku priamo nevyjadrilo, ale jeho hovorca uviedol, že USA "nikdy necielia na civilistov, na rozdiel od iránskych revolučných gárd".
"Škola v Minábe: deti zmasakrované. Športová hala v Lámerde: deti zavraždené. Svadba v Kúhestaku: deti spolu s rodinami zabité. Ak sa nejaká sila správa ako Satan, vyberá si ciele ako Satan a zabíja ako Satan, je Satanom. A chráni Malého Satana, ktorý robí to isté? Je Veľkým Satanom," uviedol na sieti X Kálíbáf, pričom použil termíny pre USA a Izrael, s ktorými prišiel už v roku 1979 prvý najvyšší duchovný vodca iránskej islamskej republiky Rúholláh Chomejní.
Kálíbáf v príspevku odkazoval na údery z 28. februára v Lámarde, kde zahynulo najmenej 21 civilistov vrátane siedmich detí, a dievčenskú školu v Minábe, kde bolo zabitých 168 ľudí, prevažne detí. Počty obetí uviedla v minulosti agentúra AP s odvolaním sa na údaje iránskych úradov.
Po utorkových útokoch iránskej revolučnej gardy podľa AFP oznámili štyroch mŕtvych zo svojich radov, a polovojenské milície basídž, ktoré pod gardy spadajú, uviedli troch mŕtvych. Nie je jasné, či títo mŕtvi boli zahrnutí v už skôr oznámených 11 obetiach amerických útokov.
Údery na americké základne
Iránske ozbrojené sily v reakcii vykonali údery v arabských krajinách v regióne, kde majú USA základne. Cieľom podľa ich vyhlásenia boli letecká základňa Alí Sálim v Kuvajte, vojenská základňa Šajch Ísá v Bahrajne, letecké základne Zafra a Minhád v Spojených arabských emirátoch, základňa americkej námornej pechoty Camp Titin v Jordánsku a bližšie nešpecifikované základne v severoirackom Irbieli.
Z týchto krajín neboli doteraz hlásené žiadne obete. V Bahrajne a Kuvajte podľa tamojších úradov útoky spôsobili požiare v obývaných oblastiach.
Dnes dopoludnia iránske revolučné gardy uviedli, že v Hormuzskom prielive vošli dva ropné tankery na námorné míny, čo lode vyradilo z prevádzky. Plavidlá sa podľa vyhlásenia gárd snažili preplávať trasou, ktorú iránsky režim považuje za nelegálne.
Vojna v regióne sa začala americko-izraelskými údermi na Irán 28. februára. Teherán v reakcii okrem iného značne obmedzil námornú dopravu v Hormuzskom prielive, a to ako vyhrážkami, tak opakovanými útokmi na tankery a nákladné lode.
Prieliv je dôležitou trasou pre prepravu ropy, plynu a ďalších komodít z krajín Perzského zálivu. Cieľom iránskych útokov sa tiež stali arabské krajiny v regióne, ktoré sú spojencami USA. V júni podpísané americko-iránske memorandum o porozumení, ktoré malo vojnu ukončiť, skrachovalo, pričom obe krajiny sa vzájomne obviňujú z jeho porušovania.
