Varšava povolila Ukrajine pátrať na východe Poľska po ukrajinských civilistoch, ktorých v roku 1944 zabili poľskí partizáni. Rozhodnutie je súčasťou snahy oboch susedných krajín vyriešiť historický spor z druhej svetovej vojny, ktorý zaťažuje vzájomné vzťahy, uviedla agentúra AFP.
Pozitívny signál
Povolenie udelené ukrajinskej nadácii sa týka archeologických prác v dedine Lasków v Lubelskej oblasti, povedal kurátor historických pamiatok v regióne Dariusz Kopciowski.
Kyjev toto rozhodnutie prijal ako pozitívny signál. Na povolenie Ukrajina podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda čakala viac ako rok.
„Je to ukazovateľ, že sme na správnej ceste,“ povedal agentúre AFP ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Bodnar a pripomenul, že predchádzajúce povolenie bolo udelené v roku 2025. „Existujú aj ukrajinské obete konfliktu počas druhej svetovej vojny a treba si ich uctiť,“ dodal.
Varšava a Kyjev sa po desaťročia sporia o interpretácie masakrov spáchaných oboma stranami počas druhej svetovej vojny.
Hoci sú obe krajiny teraz spojencami zoči-voči ruskej invázii na Ukrajinu, historický spor naďalej zaťažuje ich vzťahy v čase, keď sa ich spolupráca javí ako nevyhnutnosť, vzhľadom na to, že Poľsko je skutočne významným podporovateľom Kyjeva a kľúčovou základňou pre prepravu západnej pomoci Ukrajine.
Spor o Volyň
Jadrom sporu sú masakry na Volyni, ktorá bola pred druhou svetovou vojnou súčasťou Poľska a teraz je súčasťou Ukrajiny. Nacionalisti z Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) podľa Varšavy v rokoch 1943 až 1945 zabili 70-tisíc až 100-tisíc poľských civilistov, zatiaľ čo odvetné akcie poľského odboja si vyžiadali 10-tisíc až 12-tisíc ukrajinských obetí.
Varšava označuje tieto masakry za „genocídu“ poľskej menšiny, zatiaľ čo Ukrajina, ktorá oslavuje členov UPA ako bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť, považuje udalosti za vojnovú „tragédiu“.
Otázka exhumácií sa stala zaťažkávacou skúškou schopnosti oboch krajín prekonať historické rozpory. Spoluprácu v tejto oblasti, obnovenú v roku 2024 po niekoľkých rokoch patovej situácie, však v máji zatienila roztržka, ktorá nasledovala po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj súhlasil s pomenovaním vojenskej jednotky po Hrdinoch UPA. Toto rozhodnutie vyvolalo veľký diplomatický konflikt s Varšavou.
Od ruskej invázie vo februári 2022 je UPA na Ukrajine uctievaná ako sila, ktorá bojovala za nezávislosť od Moskvy počas sovietskych čias.
UPA však bola vykresľovaná aj ako sila, ktorá spolupracovala s nemeckými nacistami, bojovala proti poľskému odboju a zabíjala Poliakov, Židov a ďalších civilistov, dodala AFP.
Poľský denník Rzeczpospolita na konci augusta informoval o pohrebe 55 poľských obetí masakrov na Volyni, obyvateľov dvoch zaniknutých poľských dedín, Ostróweka a Woli Ostrowieckej, ktorých pozostatky boli exhumované na prelome júla a augusta. Ukázalo sa, že viac ako polovicu obetí v masových hroboch tvorili ženy a deti.
To podľa poľských historikov svedčí o tom, že išlo o naplánovanú a chladnokrvne uskutočnenú genocídu. Celkovo v oboch dedinách Ukrajinci počas niekoľkých hodín zabili 1050 ľudí vrátane stoviek žien a detí.
„Volynská tragédia je ťažká, smutná a tragická časť našich dejín. Je pre nás dôležité pamätať si tieto udalosti, je to pre nás poučenie do budúcnosti,“ poznamenal námestník ukrajinského ministra kultúry Ivan Verbyckyj.
