Fínsky prezident Alexander Stubb podľa svojich slov neverí, že by Rusko riskovalo útok na členskú krajinu Severoatlantickej aliancie.
Pre nemecký denník Bild povedal, že testovať odhodlanie NATO by „nedávalo žiadny zmysel“. Správa pochádza z agentúry Reuters.
Hybridné operácie
Západní predstavitelia upozorňujú na zvyšujúce sa riziko ruských hybridných operácií vrátane kybernetických útokov proti európskym krajinám, ktoré by mohli viesť k priamej konfrontácii s NATO.
Nemeckí predstavitelia podľa Reuters uviedli, že podľa ich odhadu by Rusko mohlo byť do roku 2029 schopné zaútočiť na krajinu NATO.
„Ak má niekto takúto krištáľovú guľu, je to skvelé. Ja jednoducho nevidím žiadne dôkazy ani fakty, ktoré by to podporovali,“ povedal Stubb v rozhovore zverejnenom v sobotu. Dodal, že neverí, že by Rusko „niekedy chcelo zaútočiť na NATO - najmocnejšiu alianciu na svete“.
Aliancia musí byť podľa fínskeho prezidenta pripravená na akýkoľvek scenár, no podľa svojich slov neverí, že je Moskva v pozícii, aby mohla vstúpiť do vojny s NATO.
Šírenie paniky
Stubb tvrdí, že sila NATO v oblasti konvenčných zbraní, rakiet a jadrových zbraní je príliš veľká na to, aby sa Aliancia stala terčom útoku a jeho tvrdenie podľa neho podporujú aj spravodajské informácie. Nemá podľa neho žiadny zmysel, aby ktorákoľvek mocnosť na svete skúšala odhodlanie NATO.
Rusko sa podľa fínskeho prezidenta snaží prostredníctvom svojej informačnej vojny šíriť paniku v Európe. V súčasnosti však zaznamenáva neudržateľné straty - mesačne prichádza o 30-tisíc - 35-tisíc vojakov, pričom nových vojakov prijíma len okolo 27-tisíc.
„Takže majú čoraz menenej vojakov v čoraz zložitejšej situácii,“ konštatoval s tým, že si nedokáže predstaviť, že by Rusko „zrazu dokázalo zmobilizovať sily na dvoch frontoch“.
Stubb dodal, že Ukrajina je v súčasnosti v najsilnejšej pozícii ako kedykoľvek predtým počas tejto vojny s Ruskom a je mimoriadne dôležité, aby Európa naďalej podporovala Kyjev.
