Po sčítaní viac ako 152-tisíc hlasov v islandskom referende o obnovení prístupových rokovaní o vstupe krajiny do Európskej únie sa do čela dostalo odmietnutie rozhovorov s 50,1 percentami hlasov, zatiaľ čo pre ich obnovenie je 49,9 percenta hlasov, uviedlo verejnoprávne médium RÚV. Volebné miestnosti sa uzavreli s úderom polnoci nášho času. (22:00 miestneho času).
Od začiatku až do 5:15 bola väčšina spočítaných hlasov za obnovenie rozhovorov, potom sa situácia obrátila. Podľa RÚV bol zo začiatku v Reykjavíku spočítaný vyšší podiel hlasov ako v iných častiach krajiny, pričom islandská metropola sa k možnosti "áno" prikláňa viac ako ostatné volebné obvody.
Severská krajina, kde žije takmer 400-tisíc ľudí, je zakladajúcim členom NATO a už je súčasťou jednotného európskeho trhu i schengenského priestoru, súčasťou EÚ však nie je.
V roku 2010 uprostred finančnej krízy síce prístupové rokovania Island začal, v roku 2013 však po rýchlom zotavení ekonomiky rozhovory pozastavil pre ostrý spor s EÚ ohľadom práv na rybolov.
V poslednom čase v kontexte rastu životných nákladov, ruskej vojny na Ukrajine či výrokov amerického prezidenta Donalda Trumpa o potrebe ovládnuť Grónsko sa záujem o vstup do EÚ na Islande zvýšil.
Pred zmrazením rozhovorov s EÚ v roku 2013 Island uzavrel 11 z 33 kapitol prístupových rozhovorov. Po prípadnom uzavretí všetkých kapitol by musel ešte vyhlásiť ďalšie samostatné referendum o samotnom vstupe.
