Vo väzení v holandskom Haagu zomrel vo veku 84 rokov vojnový zločinec Ratko Mladić. Uviedli to dnes tlačové agentúry s odvolaním sa na srbské médiá, informáciu podľa agentúry Reuters následne potvrdil činiteľ OSN.
Niekdajší veliteľ bosnianskosrbskej armády si odpykával doživotný trest za genocídu a vojnové zločiny, ktorých sa dopustil počas vojny v Bosne v 90. rokoch minulého storočia. Podľa agentúry AFP zomrel v haagskej väzenskej nemocnici po tom, čo prekonal niekoľko mŕtvic.
Bosniansky mäsiar
Belehrad aj Mladičova rodina predtým žiadali jeho prepustenie zo zdravotných dôvodov, no žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že odsúdený má vo väzení prístup k riadnej lekárskej starostlivosti.
Mladić je považovaný za jedného z hlavných aktérov krvavých etnických čistiek sprevádzajúcich vojnu v mnohonárodnostnej Bosne, ktorá si vyžiadala okolo 100-tisíc ľudských životov. Zhruba 2,2 milióna ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov alebo bolo nútených ich opustiť.
Niekdajší veliteľ bosnianskosrbskej armády si vyslúžil prezývku "bosniansky mäsiar".
Odsúdili ho na doživotie
Po vojne mladić roky unikal spravodlivosti. Zatknutý bol v roku 2011 na severe Srbska a nedlho potom vydaný Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu.
Ten ho v roku 2017 odsúdil na doživotie za viacero zločinov, okrem iného za genocídu v súvislosti s masakrom v Srebrenici, za terorizáciu civilistov pri obliehaní Sarajeva, za zločiny proti ľudskosti a za etnické čistky v radoch bosnianskych Moslimov (dnes Bosniakov) a bosnianskych Chorvátov počas vojny v Bosne v rokoch 1992 až 1995.
V roku 2021 tribunál v Haagu po Mladičovom odvolaní trest potvrdil.
V Srebrenici v júli 1995 bosnianskosrbskí vojaci pod Mladičovým vedením povraždili 8000 Moslimov. Bosnianskosrbské obliehanie Sarajeva trvalo 44 mesiacov a podľa oficiálnych bosnianskych údajov bolo v meste zabitých viac ako 11 500 ľudí, vrátane niekoľkých stoviek detí.
Tribunál dospel k záveru, že Mladić bol spoločne s teraz tiež zosnulým srbským exprezidentom Slobodanom Miloševičom a niekdajším politickým vodcom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom súčasťou zločinného sprisahania s cieľom realizovať etnické čistky nesrbských obyvateľov na bosnianskom území. Mladić tribunál neuznával.
