Položené medzi zelenými pláňami a skalnatými horami pôsobí jazero Nyos na západe Kamerunu ako rozprávka, priamo zrodená pre osvieženie turistov i domorodcov. Zdanie však klame.
Ako zomrelo 1 788 ľudí v priebehu niekoľkých minút
Už dlho ho nikto nenazve inak ako vraždiace jazero. Pri výrone plynov tu pred 40 rokmi, 21. augusta 1986, zahynulo vyše 1700 ľudí.
Nebezpečný mrak
Jazero s rozlohou asi 15 hektárov vypĺňa v seizmicky aktívnej časti neďaleko sopky Oku zvyšky sopečného krátera, ktorý bol vytvorený zhruba pred 400 rokmi. Jazero leží 320 kilometrov severozápadne od metropoly Yaoundé a je hlboké asi 200 metrov. V podloží jazera sú však obrovské zásoby oxidu uhličitého, ktorý katastrofu spôsobil.
Onoho 21. augusta 1986 okolo 20:30 miestneho času sa z južnej časti jazera vzniesol obrovský biely mrak, ktorý obsahoval asi 1,6 milióna ton oxidu uhličitého. Mrak rýchlo rástol, nabral rýchlosť až sto kilometrov za hodinu a potom zabil všetko živé v okruhu 25 kilometrov od jazera.
Katastrofu neprežilo 1 746 ľudí, ďalších 20-tisíc bolo zdravotne postihnutých a zahynulo aj 3 500 zvierat. Mnoho ľudí – najmä v dedinách Nyos, Kam, Cha a Subum okolo jazera – zahynulo v spánku vo svojich posteliach.
Jeden z preživších, Joseph Mkwain z dediny Subum, ktorého okolo polnoci zobudilo temné dunenie, neskôr rozprával: "Nemohol som hovoriť, bol som akoby v bezvedomí, nemohol som ani otvoriť ústa. Počul som svoju dcéru, ako divne dýcha v posteli. Išiel som k nej, spadol som. Nedošiel som k nej. Len som si všimol, že moje nohavice sú podivne červené a ruky mám plné zranení. Potom som zaspal a zobudil som sa až popoludní. Dcéra bola už mŕtva, všetci susedia tiež. Hoci som bol totálne zoslabnutý, vzal som motorku a šiel do mesta Wum. Cestou som nezazrel nič živé.“
Príčina katastrofy
Prvé zmätené správy o katastrofe sa do Yaoundé dostali až jeden a pol dňa po tragédii. Prvé vrtuľníky však na miesto nešťastia prileteli až 26. augusta a záchranári nechceli veriť svojim očiam. Na zemi ležalo množstvo mŕtvych ľudí a zvierat, ale nič ďalšie nebolo poškodené. Nikde ani stopy po nejakej katastrofe.
Doteraz sa presne nevie, čo katastrofu spôsobilo. Jedni sa prikláňajú k možnosti zosuvu pôdy, podľa iných to bola sopečná erupcia, ďalší si myslia, že únik plynu spôsobil studený dážď. Ten mal do vôd jazera vmiesť lavínu bahna a kameňov, čím sa narušila rovnováha vrstiev v jazere a bahno nasýtené CO2 sa dostalo k hladine.
Oxid uhličitý sa z neho začal uvoľňovať do okolia a súčasne tiahol k hladine ďalšie okysličené bahno, z ktorého sa opäť uvoľňoval CO2. Nad jazerom sa tak vytvoril smrtiaci mrak, ktorý zabil všetko živé.
Rovnaké nešťastie postihlo o dva roky skôr, 15. augusta 1984, jazero Monoun, ktoré leží asi 200 kilometrov južne od Nyosu. Pri výrone oxidu uhličitého tam vtedy zahynulo 34 ľudí.
