Líder separatistickej Québeckej strany (PQ) Paul St-Pierre Plamondon v utorok oznámil, že prípadné referendum o nezávislosti Québecu od Kanady odloží až na obdobie po skončení mandátu amerického prezidenta Donalda Trumpa, informovala agentúra AP.
Plamondonova strana je v súčasnosti v opozícii, no podľa prieskumov by mohla vyhrať najbližšie voľby v provincii Québec, ktoré sa musia konať najneskôr 5. októbra.
V súvislosti s možným víťazstvom PQ vo voľbách Plamondon spresnil, že vláda vedená PQ by referendum o nezávislosti Québecu uskutočnila počas svojho prvého volebného obdobia. Nekonalo by sa však skôr ako 20. januára 2029, keď sa skončí Trumpov mandát v Bielom dome.
Plamondon objasnil, že otázka budúcnosti Québecu si vyžaduje jasnú a pokojnú diskusiu a „nesmie byť unesená otrasmi americkej politiky, výbuchmi nepredvídateľného prezidenta ani zastrašovacími kampaňami.“ „Táto nepredvídateľnosť americkej administratívy poškodí náš proces aj kvalitu diskusie o našej budúcnosti ako národa,“ objasnil.
Trumpove clá uvalené na Kanadu a jeho opakované vyjadrenia, že Kanada by sa mohla stať 51. štátom USA, skomplikovali situáciu separatistov v Québecu: posilnili vlastenectvo Kanaďanov a aj niektorí frankofónni obyvatelia Québecu začali v zotrvaní vo zväzku Kanady vidieť väčšiu istotu, vysvetlila AP.
Separatistické nálady sa v poslednom období objavili aj v kanadskej provincii Alberta. Tamojší voliči 19. októbra rozhodnú, či má provincia podniknúť kroky smerujúce k záväznému referendu o odtrhnutí sa od Kanady. Kroky Trumpovej administratívy voči Kanade a jeho vyjadrenia tam totiž tiež posilňujú argumenty v prospech zachovania súčasného usporiadania štátu.
„Uskutočniť referendum v čase, keď je Trump stále prezidentom, by bolo mimoriadne riskantné,“ upozornil profesor politológie na McGillovej univerzite v Montreale Daniel Béland.
„Podpora nezávislosti Québecu sa stále pohybuje okolo 30 percent. To, že PQ vedie v prieskumoch, neznamená, že rastie aj podpora nezávislosti,“ dodal.
Návrh na odtrhnutie od Kanady obyvatelia provincie Québec odmietli už dvakrát, naposledy v referende v roku 1995, ktoré sa skončilo tesným výsledkom.
Québec, kde približne 80 percent obyvateľov hovorí po francúzsky, má už teraz rozsiahle právomoci: vyberá daň z príjmu, má vlastnú imigračnú politiku, ktorá zvýhodňuje frankofónnych prisťahovalcov, ako aj zákony, ktoré uprednostňujú francúzštinu pred angličtinou.
Québecká strana vznikla v 60. rokoch 20. storočia pod vedením Reného Lévesqua. Jej cieľom je vytvorenie nezávislého Québecu. PQ však v minulosti v Québecu viackrát vládla bez toho, aby vyhlásila referendum. Naposledy bola pri moci v rokoch 2012-14.
Spor o postavenie a identitu Québecu siaha do 60. rokov 18. storočia, keď Briti prevzali kontrolu nad územím vtedajšieho Nového Francúzska.
