V Gaze by sa mali vykonávať cielené akcie, pri ktorých by každú noc bolo zabitých 30 až 40 Palestínčanov, vyhlásil podľa agentúry AP v nedeľu izraelský krajne pravicový minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir.
Mnohé z podobných vyhlásení Ben Gvira a ďalších izraelských predstaviteľov boli už skôr predložené Medzinárodnému súdnemu dvoru ako dôkaz genocídnych zámerov. Izrael popiera, že by sa v Gaze dopustil genocídy, pripomenula agentúra.
Odchod Palestínčanov z Gazy
"Myslím si, že v Gaze by sa mali vykonávať cielené zabíjania, pri ktorých by každú noc zomrelo 30 až 40 ľudí. A to nielen tých, ktorí predstavujú bezprostrednú hrozbu - sú tam ľudia, ktorí si nezaslúžia žiť. Nemali by žiť. Nie sú to ani ľudia," vyhlásil Ben Gvir počas rozhovoru s bývalým izraelským rukojemníkom držaným v Pásme Gazy Romom Braslavskim.
V podcastovom rozhovore obaja hovorili o tom, ako sa Izrael zotavuje z útoku teroristického hnutia Hamas zo 7. októbra 2023. Ben Gvir tiež Braslavskému sľúbil, že sa pokúsi zariadiť, aby mohol byť osobne prítomný počas popráv palestínskych väzňov. Tí boli podľa nedávno prijatého izraelského zákona o treste smrti odsúdení vojenskými súdmi za útoky na Izraelčanov.
Ben Gvir tiež vyzval na podporu trvalého odchodu Palestínčanov z Gazy a súčasne na budovanie nových izraelských osád na tomto území. Braslavskému povedal, že "celú Gazu považuje za našu", čo podľa stanice Al-Džazíra opakoval už mnohokrát.
Izraelské lokálne médiá sa o tomto vyhlásení zmienili len okrajovo, čo podľa AP poukazuje na to, ako v období pred izraelskými voľbami, ktoré sa budú konať 27. októbra, silnie krajne pravicová ideológia, ako je tá Ben Gvirova.
Vplyvný minister
Minister je jednou z najvplyvnejších osobností v Izraeli. Má značnú kontrolu nad kľúčovými časťami izraelského bezpečnostného aparátu - riadi väznice v krajine, kde sú uväznené tisíce Palestínčanov z Gazy a Západného brehu. Už skôr sa chválil znižovaním potravinových dávok pre palestínskych väzňov, podotýka agentúra.
Prímerie dohodnuté v októbri 2025 medzi Izraelom a Hamasom zastavilo vojnu, ktorú viaceré ľudskoprávne organizácie vrátane OSN označujú za genocídu.
Donedávna Izrael útočil na Gazu takmer každý deň, píše AP. Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze si tieto útoky od októbrovej dohody o prímerí vyžiadali viac ako 1250 obetí.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023 po tom, čo ozbrojenci hnutia Hamas a jeho spojencov pri útoku na juhu Izraela pozabíjali 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 osôb uniesli.
Izrael potom začal rozsiahlu vojenskú operáciu. Izraelská armáda podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy zabila od začiatku vojny najmenej 73 110 Palestínčanov a ďalších 173 599 zranila. Podľa zahraničných mimovládnych organizácií vyše 80 percent obetí boli civilisti.
