Iránsko-americké memorandum o porozumení stanovilo v júni 60-dňovú lehotu na dohodu o ukončení vojny, ktorú začali USA a Izrael 28. februára útokom na Irán.Lehota dnes vypršala a postoje bojujúcich strán sa zdajú byť vzdialenejšie ako predtým, napísala agentúra AP.
Dohoda Trumpa s Iránom vyprší
Podľa analytikov oslovených televíziou Al-Džazíra už americký prezident Donald Trump nemá veľa pák, ktoré by mohol použiť na väčší tlak na Irán. Ten podľa niektorých médií vychádza z tejto vojny zatiaľ skôr posilnený.
Ekonomické vyčerpanie
"Zdá sa, že Spojené štáty a Irán sa pripravujú na dlhodobú kampaň ekonomického vyčerpania," napísal dnes denník The New York Times.
Podľa neho iránski lídri počítajú s tým, že ich krajina znesie väčšiu ekonomickú ujmu ako Spojené štáty, ktorých prezidenta navyše v novembri čaká skúška v podobe volieb do Kongresu v polovici jeho mandátu.
Washington aj Teherán sa už pár týždňov po podpise memoranda začali obviňovať z jeho porušovania a neskôr vyhlásili, že dohoda je de facto mŕtva. Splniť sa nepodarilo prakticky nič, napísal NYT.
Irán naďalej udržiava kontrolu nad Hormuzským prielivom, dôležitým pre prepravu ropy a plynu, čím dusí globálne energetické trhy a udržiava si páku na Trumpovu vládu.
Tá zrušila výnimky zo sankcií na vývoz iránskej ropy, ktoré udelila po podpise memoranda, a znovu zaviedla námornú blokádu iránskych prístavov v nádeji, že ekonomický tlak donúti Teherán k ústupkom.
A zatiaľ čo pred dvoma mesiacmi Trump s veľkou pompou oznamoval dohodu s Iránom, teraz sa podľa denníka The New York Times opäť ukázalo, že americký prezident stále nedosiahol to, čo označil za dôvod vojny proti tejto blízkovýchodnej krajine - obmedzenie jej jadrových ambícií. Navyše podľa NYT aj ďalších médií sa vedenie iránskeho teokratického režimu teraz cíti skôr povzbudené.
Povzbudený Irán
Americký denník The Wall Street Journal v nedeľu napísal, že je ťažké odhadnúť rozsah škôd, ktoré Izrael a USA vojnou spôsobili iránskym bezpečnostným zložkám. Jasné však je, že ich hlavná sila, revolučné gardy, ktoré podľa WSJ majú takmer 200-tisíc členov, zničená ani zastrašená nebola. Ba naopak.
Posilnili svoj vplyv vďaka blokáde Hormurského prielivu a za posledné dva mesiace, keď sa malo rokovať o mieri, podľa WSJ zvýšili výrobu rakiet a dronov.
Kým pragmatickejší členovia iránskeho vedenia, vrátane prezidenta Masúda Pezeškjána, sa snažili o dohodu o ukončení vojny, okrem iného kvôli zmierneniu sankcií, aby zabránili kolapsu ekonomiky, duchovný vodca Modžtaba Chameneí podľa WSJ podnikol kroky na prípravu na ďalšiu vojnu.
Nedávno iránske vedenie tiež oznámilo reorganizáciu, okrem iného šéfom Najvyššej rady národnej bezpečnosti bol vymenovaný Mohsen Rezáí, ktorý viedol revolučné gardy počas vojny s Irakom v 80. rokoch.
Podľa WSJ, ktorý sa odvoláva na spravodajské služby arabských krajín v regióne, využili iránske revolučné gardy prímerie na to, aby sa spolu so spojeneckými milíciami v Iraku, Jemene či Libanone pripravili na zintenzívnenie vojny.
Gardy tiež vypracovali nové plány, vrátane preventívnych úderov, ktoré podľa WSJ zahŕňajú sabotáž internetových káblov v Perzskom zálive či vyvolanie nepokojov v regióne v krajinách s väčšími šiitskými komunitami, ako je Kuvajt a Bahrajn.
"V Iráne je rozšírený názor, že hlavná vojna ešte nezačala," citoval WSJ teheránskeho analytika Mohammada Hasana Sangtaraša.
Trumpovi veľa pák nezostáva
"To, čo sme doteraz videli, je stratégia krájania salámy - obmedzená, postupná eskalácia s cieľom oslabiť schopnosti pred väčšou konfrontáciou," dodal Sangtaraš. Podľa neho Irán obnovuje vojenskú infraštruktúru rýchlejšie, ako sa očakávalo.
Podľa Mehdího Mohammadího, poradcu šéfa iránskeho parlamentu Mohammada Bághera Ghalíbáfa, je jednou z hnacích síl v iránskej strane "krvná pomsta" za zabitie najvyššieho vodcu Alího Chameneího na začiatku vojny pri americko-izraelskom útoku. "Iránsky národ má s Trumpom stále veľa nevyriešených účtov a je pripravený na veľkú konfrontáciu," povedal podľa WSJ Mohammadí.
Teherán sa teraz podľa analytikov, ktorých v nedeľu citovala katarská televízia Al-Džazíra, cíti posilnený a v ďalšom kole rozhovorov si bude klásť väčšie požiadavky, vrátane ukončenia izraelských operácií v Pásme Gazy či na juhu Libanonu alebo dokonca aj denuklearizáciu Izraela. O ňom sa všeobecne predpokladá, že jadrové zbrane má, hoci to nikdy nepotvrdil ani nevyvrátil.
"Trumpovi nezostáva veľa pák, ktorými by mohol na Teherán vyvinúť väčší tlak," povedala Al-Džazíre Barbara Slavinová z amerického think-tanku Stimson Center. Podľa nej sa americké zásoby protiraketových striel zmenšujú, rovnako ako strategické ropné rezervy.
Slavinová tiež pripomenula predĺženie nasadenia amerických jednotiek na Blízkom východe kvôli vojne s Iránom. Minulý týždeň americké médiá informovali napríklad o lietadlovej lodi USS Abraham Lincoln, na ktorej je asi 5000 námorníkov a členov námornej pechoty na mori už od vlaňajšieho novembra.
Pôvodne mala byť táto loď nasadená v Pacifiku, ale tento rok bola presmerovaná na Blízky východ. Predlžovanie pobytu amerických námorníkov na tejto lodi zhoršuje duševné zdravie niektorých natoľko, že sa podľa médií pokúsili o samovraždu.
