Západná Európa zaznamenala v roku 2026 najteplejší jún a júl od začiatku meraní. Uviedla to v pondelok podľa agentúry AFP Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S).
Európa je podľa služby Copernicus najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Prvé dva mesiace tohtoročného leta sa niesli v znamení po sebe idúcich vĺn horúčav, teplotných rekordov a výrazného nedostatku zrážok. Priemerná teplota v západnej Európe za jún a júl dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z roku 2022. Je to o 2,79 stupňa Celzia viac ako dlhodobý júnový priemer v období rokov 1991 - 2020.
Priemerná júlová teplota v Európe dosiahla 20,49 stupňa Celzia, takže išlo o jedenásty najteplejší siedmy mesiac roka od začiatku meraní. V globálnom meradle bol – spolu s rokom 2024 – druhým najteplejším s priemernou teplotou približne 16,9 stupňa Celzia. Rekordným zostáva júl 2023 s priemernou teplotou 16,95 stupňa Celzia.
Úroveň pôdnej vlhkosti bola v júli 2026 výrazne nižšia než v júli 2022, keď západnú Európu zasiahlo posledné veľké sucho. „Je to jasný príklad toho, ako klimatická zmena zintenzívňuje extrémne horúčavy a ako sa horúčavy a sucho navzájom posilňujú,“ uviedla Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia, ktoré službu Copernicus prevádzkuje.
Veľké sucho postihlo v júli Francúzsko, Španielsko, Rakúsko, Maďarsko, ale aj Britániu, Írsko a časť Islandu. Prietoky riek boli nezvyčajne nízke, pričom obzvlášť postihnuté boli Seina, Rýn a Dunaj.
Mimoriadne teplé a suché počasie vytvorilo priaznivé podmienky pre požiare. Hasiči vo Francúzsku a Španielsku bojovali s najhoršími požiarmi v novodobých dejinách, no ničivé požiare zasiahli i ďalšie európske krajiny, ako aj severozápad USA a Kanadu.
Podľa C3S boli povrchové vody svetových oceánov v júli druhý mesiac po sebe rekordne teplé. Priemerná globálna teplota morskej hladiny bola 20,96 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord 20,89 stupňa z roku 2023. Mimoriadne teplé sú časti Stredozemného mora a Atlantického oceánu, pričom hlavným faktorom je pravdepodobne silnejúci jav El Niño, ktorý sa formuje v Tichom oceáne a môže ovplyvniť počasie po celom svete.
Oceány absorbujú väčšinu prebytočného tepla spôsobeného emisiami CO2 a zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy. Vyššie teploty morí môžu viesť k silnejším búrkam, extrémnym zrážkam či blednutiu koralov.
