Ruský prezident Vladimir Putin vymenil kľúčových veliteľov zoskupenia ruských vojsk na Ukrajine, informovali dnes médiá. Ide o dôsledok nesplnenej úlohy rýchlo dobyť celý priemyselný región Donbas na východe napadnutej krajiny, usúdil server The Moscow Times.
Putin na porade s vedením ministerstva obrany uviedol, že na návrh šéfa rezortu sa rozhodol sústrediť všetky tylové služby ministerstva do jedných rúk, a to Valerija Solodčuka, ktorý bol až doteraz veliteľom zoskupenia ruských vojsk Centrum.
Portál BBC News dal toto rozhodnutie do súvislosti s ukrajinskými útokmi na ruské rafinérie, ktoré spôsobili zdraženie palív a palivovú krízu v desiatkach ruských regiónov, ako aj s útokmi na sklady a logistické centrá najväčšieho internetového predajcu v krajine Wildberries.
Veliteľom zoskupenia Centrum sa stal doterajší veliteľ zoskupenia Východ Andrej Ivanajev. Velením zoskupenia Východ prezident poveril Piotra Bolgareva.
Putin tiež oznámil, že vojská bezpilotných systémov povedie náčelník štábu zoskupenia Centrum Denis Ljamin.
Kľúčový Donbas
Dobýjanie Donbasu, teda predovšetkým tej časti Doneckej oblasti, ktorú doteraz ovláda Ukrajina, spočíva hlavne na bedrách zoskupenia Centrum. Na zoskupenie Východ pripadá úsek frontu na styku Doneckej a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Uskutočnené zmeny Putin označil za zdokonaľovanie štruktúr ministerstva obrany. Zmeny podľa neho vyplývajú z aktuálnych potrieb a skúseností zo „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva označuje vojnu proti Ukrajine, ktorú vedie piaty rok.
Putin úplne odstránil z velenia jednotkám doterajšieho veliteľa zoskupenia Centrum Solodčuka, ktorý je obviňovaný z podielu na masakre civilistov počas ruskej okupácie ukrajinského mesta Buča, poznamenali The Moscow Times.
Vymeniť veliteľa sa Kremeľ rozhodol po prudkom spomalení ruského postupu na Ukrajine, a tak aj zdroje blízke Kremľu predpokladajú, že boj o Donbas bude pokračovať aj v budúcom roku.
Putin zostáva odhodlaný dosiahnuť úplné dobytie Donbasu a bez toho nemieni viesť rokovania o mieri, pričom podľa médií môžu Putinove ambície siahať až po ovládnutie celej ľavobrežnej Ukrajiny vrátane Kyjeva a Odesy.
Straty ruskej armády pritom podľa odhadov dosiahli v polovici roka 1,4 milióna zabitých a ranených, čo prekračuje súhrnné sovietske straty vo všetkých vojnách vedených po roku 1945, dodali The Moscow Times.
Škandál v armáde
Bezpilotným vojskám, ktorých vytvorenie Rusko oznámilo vlani v novembri, najprv velil bývalý podnikateľ Jurij Baganov, ktorý však oficiálne nebol menovaný. Teraz Putin za ich veliteľa vymenoval 47-ročného generálplukovníka Denisa Ljamina, ktorý je vzdelaním tankista a v minulosti pôsobil ako veliteľ rôznych tankových jednotiek, upozornil komentátor BBC News.
Menovanie sa uskutočnilo na pozadí škandálu s nákupmi dronov pre ruskú armádu. Minulý týždeň vo väzbe skončila zástupkyňa šéfa rezortu priemyslu a obchodu Alla Polovčeňová, miliardár Valerij Kustov a rad manažérov spoločnosti Efko pre pochybenia v programe vytvárania najbližších bezpilotných prostriedkov, od ktorého si ruská armáda sľubovala, že získa obdobu ukrajinského ťažkého dronu Baba Jaga.
Ukázalo sa však, že táto obdoba je čínska, a nie ruskej výroby, a navyše sa na boj nehodí.
