Rijád sa od konca februára, keď USA s Izraelom zaútočili na Irán, nachádza v čoraz sa rozširujúcom krízovom režime. Začalo sa to odvetnými útokmi Teheránu na krajiny Perzského zálivu.
Saudská Arábia, ktorá verejne dala najavo, že nemieni umožniť USA podnikať zo svojich základní útoky na Irán, sa aj napriek úderom snažila vyhnúť zapojeniu do širšieho konfliktu, hoci sa objavovali zákulisné správy, že USA pomáha pri vojenských aktivitách proti iránskym odpaľovacím zariadeniam.
Saudská Arábia sa s obavami pozerala na to, že Irán zahrá aj jemenskú kartu v podobe šítskych povstaleckých Húsíovcov, s ktorými v minulosti viedla nákladnú vojnu. A jej strach sa naplnil, keď rebeli oznámili blokádu strategického prielivu Báb al-Mandabu a začali si s ropným kráľovstvom vymieňať rany. Situácia došla tak ďaleko, že aj USA hrozili zásahom v Jemene.
Avšak prvé verejne oznámené spoločné údery USA a Saudskej Arábie mierili do Iraku proti proiránskym Ľudovým mobilizačným silám, ktoré zaútočili na saudské ropné zariadenia a tiež pravidelne posielajú rakety a drony na základne s americkými vojakmi. Rijád sa tak de facto prvýkrát priamo zapojil do vojnového úsilia USA. Konflikt na Blízkom východe vstúpil do novej fázy.
Saudské rozhodnutie
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo Saudská Arábia zmenila svoj opatrný postoj,
- Čo bolo cieľom spoločných úderov v Iraku,
- Prečo je saudská ropná infraštruktúra zraniteľná,
- Ako na útok reagovali Irak a proiránske milície.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 51% na dočítanie.