Estónsko plánuje zakázať nákup nehnuteľností ruskými a bieloruskými občanmi, ktorí nemajú povolenie na dlhodobý pobyt. Novela príslušného zákona sa okrem iného týka aj spoločností z Ruska a Bieloruska. Napísala to dnes estónska verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica ERR na svojom webe.
Cieľom je podľa vlády znížiť riziko, že by nepriateľské štáty mohli využívať majetok v Estónsku pre spravodajské a vplyvové operácie, plánovanie sabotáží alebo budovanie strategicky dôležitých základní.
Riziko pre bezpečnosť
Vláda bude môcť označovať štáty, ktorých občania a spoločnosti predstavujú riziko pre bezpečnosť alebo verejný poriadok prostredníctvom vlastníctva nehnuteľností, píše ERR.
Najprv sa podľa nej plánuje na zoznam zaradiť Rusko, ktoré piaty rok vedie vojnu proti Ukrajine, a Bielorusko, ktoré na začiatku invázie poskytlo Moskve svoje územie na vpád do susednej krajiny.
Reštrikcie sa majú vzťahovať na vlastníctvo bytov, stavebné práva alebo nadobúdanie podielu v nehnuteľnostiach. Zákon nebude mať spätnú platnosť, teda nikoho nepripraví o majetok, ktorý už vlastní, uviedla stanica.
Rusi a Bielorusi, ktorí žijú v Estónsku dlhodobo a majú patričné povolenia na pobyt, si budú môcť nehnuteľnosti obstarávať aj naďalej. Novela sa zároveň netýka prenájmov.
"Rusko ukazuje, že využíva všetky dostupné nástroje - od vojenskej sily po spravodajské služby, vplyv a sabotáže. Nehnuteľnosti môžu poskytnúť príležitosti na vytvorenie permanentných podporných bodov, na zhromažďovanie informácií alebo na prípravu aktivít blízko strategických miest," uviedol estónsky minister vnútra Igor Taro.
Nehnuteľnosti v Estónsku
"Estónsko by nemalo dovoliť občanom agresorských štátov alebo spoločnostiam pod ich kontrolou nadobúdať na estónskom území nehnuteľnosti bez obmedzení," dodal.
Reštrikcie podľa neho nesmie byť možné obísť napríklad založením spoločnosti v Estónsku alebo v inom štáte Európskej únie. Novela zákona by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. Podobné obmedzenia už skôr podľa ERR zaviedlo Lotyšsko alebo Fínsko.
Estónsko - podobne ako Lotyšsko a Litva - bolo súčasťou Sovietskeho zväzu. Všetky tri pobaltské štáty po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu podporili napadnutú krajinu a pre vlastné obavy z Ruska okrem iného zvyšujú výdavky na obranu.
Všetky majú spoločné hranice buď s Ruskom či s Bieloruskom, alebo s oboma. Pozemnú hranicu s Ruskom má tiež Fínsko, ktoré po ruskej invázii na Ukrajinu vstúpilo do NATO.
