Štyri roky po tom, čo ukrajinský pluk Azov prepustil ruským silám poslednú časť zdevastovaného mesta Mariupol, si táto obnovená jednotka kladie za cieľ, aby Moskva zaplatila za okupáciu.
Horká porážka z mája 2022 - keď stovky jeho bojovníkov padli alebo boli zajaté - urobila z Azova na Ukrajine symbol odolnosti a pripravila pôdu pre jeho návrat v silnejšej podobe. Teraz sa opäť sústredí na svoje domovské mesto pri Azovskom mori, napísala agentúra Reuters.
Nedávno sa podľa vojakov objavili drony 1. zboru Azov nad strategickým mariupolským prístavom počas operácie, ktorá cielila na elektrické rozvodne, opravárenské zariadenia či sankcionovanú loď, a spôsobili v prístave úplný výpadok prúdu. Reuters sa pritom podarilo overiť niektoré miesta z videa, ktoré zbor z úderu zverejnil.
Útok bol súčasťou rozširujúcich sa ukrajinských úderov zameraných na ruskú vojenskú logistiku hlboko za frontovou líniou, ktorých cieľom je oslabiť moskovskú vojnovú mašinériu a zvrátiť priebeh vojny v prospech Kyjeva.
Plukovník Arsen Dmytryk, náčelník štábu 1. zboru Azov, agentúre povedal, že nasledovať budú desiatky podobných operácií, ktoré majú predviesť schopnosti, technológiu a plánovanie zoskupenia.
Dmytryk zároveň uviedol, že vyhnanie Ruska z Mariupolu, ktoré leží 120 kilometrov za takmer nehybnými frontovými líniami, bude dlhodobá záležitosť. "Ak to potrvá 20 rokov, strávime 20 rokov plánovaním, čakaním, prípravami. Ale až príde čas, musíme byť pripravení. Verím, že si ho (Mariupol) vezmeme späť. Je to len otázka času," vyhlásil tridsaťdvaročný plukovník, ktorý patril medzi vojnových zajatcov, ktorí boli neskôr prepustení.
Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár nereagovalo.
Útoky na Mariupol
Útok na prístav, vykonaný v spolupráci s ukrajinskými dronovými jednotkami a tajnou službou SBU, zasiahol miesto ležiace len pár kilometrov od zdevastovanej oceliarne, kde v roku 2022 zotrvávali bojovníci Azova a ďalších jednotiek, kým dostali od Kyjeva rozkaz obranu mesta po trojmesačnom ruskom obliehaní ukončiť.
Nedávny úder pritom prišiel po mesiacoch ukrajinských útokov na kritické cestné ťahy v rusky okupovaných častiach Doneckej oblasti, ktoré sú súčasťou systematickej snahy narušiť ruské zásobovacie trasy vedúce na front. Operácie zboru zachytávajú zverejnené zábery: na videu zo 16. apríla prelietajú drony v okolí Donecka, potom sa vrhajú na armádne vozidlá.
Iný príspevok zverejnený 8. mája zachytáva okrem iného výhľady z dronu prelietajúceho nad Mariupolom a ťažko zničenými železiarňami a oceliarňami Azovstal, ktoré boli miestom posledného odporu ukrajinských jednotiek v roku 2022. "Azov už v rodnom Mariupole hliadkuje. Zatiaľ z neba," stojí v príspevku.
Dnes je Mariupol podľa Reuters dejiskom nových infraštruktúrnych projektov, ktoré sú súčasťou snahy Ruska upevniť svoju kontrolu nad okupovaným juhom Ukrajiny. V januári ukrajinská rozviedka uviedla, že Rusko rozširuje mariupolský námorný prístav ako kľúčový uzol pre svoju ekonomiku a zároveň v meste realizuje reprezentatívne stavebné projekty na úkor bežných obyvateľov.
"To je samozrejme lož," reagoval Kremľom dosadený šéf správy okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin. "To, že sa mesto mení priamo pred očami, môže vidieť každý," povedal agentúre a bagatelizoval rozsah škôd spôsobených útokmi Azovu pri Mariupole a Donecku.
Ruská armáda podľa neho rozširuje svoje kapacity v oblasti elektronického boja proti dronom a pridáva aj ďalšie mobilné palebné jednotky.
Test podmienok protiofenzívy
Hlavným cieľom jednotiek Azov je zablokovanie nákladu nepriateľa - najmä paliva - smerujúceho z Ruska cez Mariupol alebo Doneck, uviedol dôstojník zboru zodpovedný za drony. Je pritom podľa neho zložité brániť zásobovacie nákladné vozidlá na rozľahlých, otvorených cestách. "Nie je možné skryť cisternu prevážajúcu palivo."
Ukrajinská armáda tiež zosilňuje útoky proti logistike na Moskvou okupovanom "pozemnom moste" na juhu Ukrajiny. Toto územie spája Rusko s polostrovom Krym a údery už vyvolali na Kryme nedostatok pohonných hmôt.
Veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Robert Brovdi v rozhovore s Reuters nedávno hovoril o "izolovaní Krymu v blízkej budúcnosti" cez zosilnené útoky na kľúčovú cestu P-280.
Údery Azova sú "skôr kumulatívne ako rozhodujúce", myslí si Franz-Stefan Gady z think-tanku nazvaného Centrum pre novú americkú bezpečnosť (CNAS). Nútia totiž podľa neho ruskú armádu rozptýliť svoje vozidlá po dlhších trasách a častejšie využívať nočné jazdy. Postupom času to podľa neho "oslabuje ofenzívne tempo, ktoré Rusko dokáže vyvinúť" na bojisku.
Ruské sily sú na pokraji dobytia mesta Kosťantynivka, južného piliera takzvaného pevnostného pásu v Doneckej oblasti, ktorého odovzdanie požaduje Moskva od Kyjeva. Ruské dronové jednotky tiež tvrdo zasahujú ukrajinskú logistiku na bojisku.
Celkovo sa však tempo ruského postupu v posledných mesiacoch spomalilo takmer na minimum a ukrajinská armáda znovu získala pôdu pod nohami na niektorých úsekoch frontu.
Podľa Roba Leeho z amerického Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky by ukrajinské údery stredného dosahu mohli "otestovať podmienky" pre to, či by Ukrajina (a tiež Azov) nakoniec mohla prejsť do ofenzívy. "Je to jedna z veľkých otázok tohto roku: ako sa Rusko vysporiada s ukrajinskými údermi stredného dosahu," povedal.
Azov má desaťtisíce vojakov
Zbor Azov chce podľa Dmytryka dronovými útokmi urýchliť ukončenie bojov a plukovník dúfa, že v jeho dôsledku bude z ruských väzníc prepustených viac ako 700 bojovníkov Azova.
V Kyjeve a ďalších mestách sa často konajú demonštrácie pod heslom "Osloboďte Azov", čo odráža hrdinský status tejto jednotky v ukrajinskej spoločnosti. Kyjev pritom urobil z výmeny všetkých zajatcov ústrednú súčasť akejkoľvek prípadnej mierovej dohody.
Hoci je v Rusku očierňovaný kvôli svojim koreňom v nacionalistickej milícii, dnešný Azov sa výrazne líši od dobrovoľníckeho práporu, ktorý v roku 2014 oslobodil Mariupol od proruských separatistov, aj od roztriešteného pluku z roku 2022.
Zoskupenie, ktoré formálne patrí pod Národnú gardu, je dnes považované za špičkovú bojovú silu a jednu z najmodernejších ukrajinských jednotiek, najmä v oblasti dronového boja, uviedla analytička Olena Kryžanivská z Kanadského inštitútu pre globálne záležitosti.
Vlani sa zoskupenie rozšírilo na zbor tvorený šiestimi brigádami, dronovým plukom a jednotkou na špeciálne účely. Podľa vlastných údajov má desiatky tisíc vojakov. "Keď sme boli v zajatí, Moskovčania nám hovorili, že nás chcú zničiť. Ale ich ‘ničenie‘ Azov stále nejako rozširuje," vyhlásil Dmytryk.
