Čelní predstavitelia ekonomicky vyspelých krajín G7 sa na samite vo Francúzsku zhodli na posilnení sankcií proti Rusku a zvýšení vojenskej podpory Ukrajiny, ktorá sa už piaty rok bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia lídrov Spojených štátov, Nemecka, Británie, Francúzska, Talianska, Japonska a Kanady, ktoré bolo zverejnené v noci na dnes.

Sankcie a vojna

Vyhlásenie spomína ukrajinský pokrok na bojisku v posledných mesiacoch a hovorí o novej dynamike. „Aby sme túto novú dynamiku podporili a urýchlili, súhlasíme so zvýšením dodávok prostriedkov protivzdušnej obrany, ďalších systémov a záchytných prostriedkov, ako aj prostriedkov s dlhým doletom,“ stojí v texte, v ktorom premiéri a prezidenti siedmich svetových ekonomík informujú aj o ďalšej energetickej podpore pre Ukrajinu, aby zvládla budúcu zimu.

„Zaväzujeme sa zvýšiť tlak na ruskú vojnovú ekonomiku. V tejto súvislosti posilníme naše sankcie vrátane tých, ktoré sa týkajú ropného a plynárenského sektora,“ uvádzajú ďalej čelní predstavitelia siedmich krajín, podľa ktorých je teraz vhodný čas na podobné opatrenia.

Spomínajú pritom predbežnú dohodu Spojených štátov s Iránom, ktorá má znovu otvoriť pre plavbu Hormuzský prieliv, ktorým až do tohtoročnej americko-izraelskej vojny proti Iránu prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý do Francúzska pricestoval tiež, v utorok uviedol, že sa lídri G7 zhodli, že Rusko vojnu proti Ukrajine nevyhráva a musí čo najskôr uzavrieť dohodu.

Hovorili podľa neho aj o ďalších protiruských sankciách aj obranných kapacitách Ukrajiny, uviedla agentúra Reuters. Americký prezident Donald Trump, ktorý sa rokovania s ukrajinským lídrom na samite G7 takisto zúčastnil, uviedol, že pre uzavretie mierovej dohody urobí všetko, čo bude v jeho silách.

Nečakaná podpora

Európski lídri sa podľa Reuters snažili presvedčiť šéfa Bieleho domu, že doterajšie postoje USA k možným podmienkam mierovej dohody boli voči Moskve príliš ústretové, najmä teraz, keď sa vďaka útokom ukrajinských dronov na ruské územie zlepšila situácia napadnutej krajiny.

Agentúra AFP tiež nedávno s odvolaním sa na vlastnú analýzu údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) napísala, že Ukrajina v máji dobyla späť približne 282 štvorcových kilometrov, čím druhý mesiac za sebou zmenšila plochu územia okupovaného Ruskom.

„Situácia v roku 2026 sa výrazne líši od roku 2025. Ukrajina statočne drží frontovú líniu, únava Ruska je zreteľná,“ uviedla na sieti X šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa stretnutia vo Francúzsku tiež zúčastnila. Teraz je podľa nej čas prehĺbiť podporu napadnutej krajiny.

Server Politico označil zhodu lídrov v otázke podpory Kyjeva za nečakanú. Vyhlásenie sa objavilo na konci dňa, ktorý sa vyznačoval nečakaným zblížením medzi Trumpom a ďalšími predstaviteľmi krajín G7, napísal bruselský portál.

Trump podľa neho tiež v utorok naznačil, že by sa čoskoro mohla skončiť výnimka, ktorú USA zaviedli pre zablokovaný Hormuzský prieliv a ktorá umožňuje ďalším krajinám nakupovať inak sankcionovanú ruskú ropu.

Lídri dospeli ku konsenzu napriek čoraz napätejším vzťahom medzi šéfom Bieleho domu a európskymi krajinami pre rad otázok – od obchodu cez NATO, americko-izraelskú vojnu proti Iránu až po Trumpovu túžbu prevziať Grónsko, píše agentúra Kjódó.

Politico si všíma, že americký prezident je v deklarácii trikrát menovite spomenutý, a to v súvislosti s predbežnou dohodou s Iránom.