V Arménsku, krajine ležiacej na križovatke Európy a Ázie, sa budú túto nedeľu konať ostro sledované parlamentné voľby. Rozhodnú o novom zložení parlamentu (Národného zhromaždenia) aj o strategickom smerovaní krajiny.
Táto malá zakaukazská republika, ktorú Moskva už najmenej dve storočia považuje za oblasť sféry svojho vplyvu, sa totiž stala arénou geopolitického súperenia medzi Západom a Ruskom, aj preto sa na ňu vzťahuje značná pozornosť sveta v súvislosti s nedeľným hlasovaním.
Veľký záujem o voľby potvrdzuje tiež účasť približne stovky poslancov z Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z viac ako 30 krajín a okolo 120 pozorovateľov zo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
Voľby určia smerovanie krajiny
Ide v poradí o deviate parlamentné voľby v novodobej histórii Arménska, ale o prvé riadne od roku 2017 - v rokoch 2018 a 2021 sa konali predčasné voľby. Takmer dva a pol milióna oprávnených voličov si bude vyberať kandidátov zo 17 strán a dvoch blokov.
Hranica potrebná na vstup strany do parlamentu sa po nedávnych zmenách volebného kódexu znížila z pôvodných päť percent na štyri percentá, pričom Národné zhromaždenie nemôže mať menej ako 101 poslancov.
Za favorita volieb sa považuje premiér Nikol Pašinjan a jeho strana Občianska zmluva. Medzi jeho najvážnejších vyzývateľov patrí Arménska aliancia na čele s exprezidentom Robertom Kočarjanom, vystupujúcim za strategické partnerstvo s Ruskom, a taktiež proruská aliancia Silné Arménsko, ktorú založil arménsko-ruský miliardár Samvel Karapetjan, nachádzajúci sa v domácom väzení.
Zatknutý bol vlani v júni po tom, čo odsúdil pokusy predsedu vlády o zosadenie najvyšších predstaviteľov Arménskej apoštolskej cirkvi.
Pašinjan sa dostal k moci v roku 2018. Počas ôsmich rokov pôsobenia vo funkcii premiéra utrpelo Arménsko porážku vo vojne a zažilo ťažké vnútorné otrasy, ale kritici vlády nedokázali spoločnosti ponúknuť dôstojnú alternatívu, pripomenula britská stanica BBC.
Najvážnejšou výzvou pre Pašinjana bola porážka Arménska počas druhej vojny o Náhorný Karabach v roku 2020, ktorá vyvolala masové protesty a požiadavky na jeho odstúpenie. Napriek kríze si jeho strana udržala moc a v predčasných voľbách v roku 2021 získala 54 percent hlasov voličov a 71 miest v parlamente.
Napäté vzťahy s Moskvou
Moskva a Jerevan sú formálne spojenci, ale ich vzťahy sú počas vlády Pašinjana čoraz napätejšie. Zhoršili sa predovšetkým po tom, ako ruské mierové jednotky v septembri 2023 nezasiahli pri bleskovej ofenzíve Baku proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu. Po nej získal Azerbajdžan celý región pod svoju kontrolu. Aj vlnu protestov, ktorá nasledovala po strate Karabachu, Pašinjan ustál.
V posledných týždňoch Moskva opakovane kritizovala prozápadný kurz Jerevanu.
Rusko tiež zaviedlo dočasné obmedzenia na dovoz niektorých druhov ovocia a zeleniny z Arménska, vyhráža sa pozastavením členstva Arménska v Eurázijskej hospodárskej únii (EAEÚ) - zoskupení piatich bývalých sovietskych republík vedenom Moskvou, ktoré funguje ako jednotný trh a zóna voľného obchodu - a koncom mája stiahla Moskva svojho veľvyslanca v Arménsku Sergeja Kopyrkina na konzultácie ohľadom rastúcich väzieb Jerevanu na Európsku úniu.
Arménsko, kde sa nachádzajú ruské vojenské základne, je navyše silne energeticky závislé od Moskvy. Kremeľ pohrozil zastavením dodávok ropy i zemného plynu - pritom ruský plyn mal vlani viac než 80-percentný podiel na celkovom dovoze tejto suroviny do Arménska.
Ruský prezident Vladimir Putin trvá na tom, že Jerevan sa musí rozhodnúť, či zostane s Ruskom, alebo sa bude usilovať o členstvo v EÚ. Brusel pokusy Moskvy vyvíjať tlak na Arménsko rozhodne odsudzuje.
Odborníci apelujú na opatrnosť
Volebné nálady pred nedeľným hlasovaním naznačujú, že vládnuca strana Občianska zmluva si moc udrží, prieskumy jej predpovedajú od takmer 30 do vyše 60 percent.
Odborníci však apelujú na opatrnosť pri interpretácii údajov z prieskumov, upozornil portál Deutsche Welle. Na otázky bolo totiž ochotných odpovedať len 16 percent respondentov, čo podľa sociológov značne sťažuje predpovede výsledkov volieb.
Ak sa však tendencie z prieskumov potvrdia, Arméni dajú Pašinjanovi rozhodujúci mandát na upevnenie strategického obratu krajiny južného Kaukazu smerom k proeurópskemu a prozápadnému kurzu, čím ju ale postavia na cestu priamej konfrontácie s Kremľom, poznamenal spravodajský web Euronews.
