S cieľom uistiť šesticu krajín západného Balkánu, že Európska únia napriek zdĺhavému prijímaciemu procesu stále počíta s ich budúcim členstvom, dorazili dnes do čiernohorského prímorského mesta Tivat prezidenti a premiéri krajín Únie.
Každoročný summit s balkánskymi štátmi, ktorý sa začína slávnostnou večerou, zhodnotí stav prístupových rozhovorov a preberie možnosti posilnenia spolupráce krajín regiónu s EÚ. Konkrétne závery ani stanovenie horizontu na vstup balkánskych uchádzačov však neformálne stretnutie neprinesie.
Proces integrácie
Západný Balkán zahŕňa Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Kosovo, Severnú Macedónsko a Srbsko, z ktorých niektoré krajiny požiadali o členstvo v EÚ už v prvej dekáde tohto storočia.
Únia síce po ruskom vpáde na Ukrajinu stagnujúci proces integrácie urýchlila, avšak niektorí balkánski politici dávajú najavo frustráciu z toho, že sa im perspektíva členstva stále príliš nepriblížila.
Zároveň sa obávajú, aby EÚ neuprednostnila v prístupovom procese Ukrajinu, ktorú sa únia snaží podporovať pri obrane proti Rusku.
"Ja už dlhodobo hovorím, prečo sme nevyriešili Schengen," povedal novinárom pred odletom na summit český premiér Andrej Babiš v narážke na návrh, aby EÚ pred plným členstvom začlenila balkánske krajiny do bezhraničnej zóny.
Viacero štátov Únie vrátane Česka navrhuje, aby kandidátske krajiny pred svojím prijatím získavali výhody po etapách, čo by ich viac motivovalo. Išlo by napríklad o dopravné prepojenie, trh s energiami či študentské pobyty. Potrebnú podporu však takýto návrh ani jemu podobné zatiaľ nenašli.
Európska cesta
S podobným podnetom dnes pred summitom prišli dva najväčšie štáty bloku, Nemecko a Francúzsko, ktoré podľa agentúry Reuters hovoria popri spomínaných nápadoch napríklad o prístupe na trh emisných kvót.
"Musíme poskytnúť ďalšie stimuly ako súčasť integračného procesu založeného na zásluhách," uvádza sa podľa Reuters v návrhu Berlína a Paríža.
Práve otázka, ako motivovať balkánske štáty k pokračovaniu v európskej ceste v čase ruskej snahy o posilnenie vplyvu najmä v Srbsku bude kľúčovou témou piatkového rokovania lídrov.
Tomu predchádza dnešná neformálna večera, ktorú pre európskych kolegov usporiadal čiernohorský prezident Jakov Milatović ako pripomienku dvadsiateho výročia nezávislosti svojej krajiny, ktorá predtým bola súčasťou vtedajšej Juhoslávie, než sa osamostatnila od Srbska. Čierna Hora je zároveň krajinou, ktorá sa k EÚ priblížila najviac a stanovila si cieľ stať sa členom v roku 2028.
Činitelia Únie hovoria ako o reálnejšom horizonte o konci tohto desaťročia. U ďalších krajín komplikuje integráciu pomalé vykonávanie reforiem či vzájomné spory.
