V Budapešti sa 23. júna uskutoční schôdzka premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Na tlačovej konferencii po stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom to dnes povedal nový maďarský premiér Péter Magyar.
Podľa neho už účasť prisľúbili poľský premiér Donald Tusk, český premiér Andrej Babiš aj slovenský premiér Robert Fico. Magyar s Merzom hovorili tiež o Ukrajine.
Maďarský premiér povedal, že Budapešť rokuje s Kyjevom o jeho menšinovej politike a že je ohľadom kompromisu optimistický.
Silná stredná Európa
Magyar popri Európskej únii a Severoatlantickej aliancii označil spoluprácu v takzvanej Vyšehradskej skupine za prioritu maďarskej zahraničnej politiky. Dodal, že chce formát založiť na obnovenom maďarsko-poľskom partnerstve.
Do skupiny by sa podľa neho ale mohli pridať aj ďalšie krajiny, ktoré by mali záujem. Spomenul Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Slovinsko či Rumunsko.
"Vybudujme spoločne silnú strednú Európu," priblížil Magyar.
Merz sa na tlačovej konferencii k prípadnému nemeckému zapojeniu do V4 nevyjadril. Maďarsko do konca júna Vyšehradskej štvorke predsedá.
Predel v maďarských dejinách
Nový maďarský premiér zavítal do Berlína krátko po svojom nástupe do funkcie a po návštevách Poľska, Rakúska a Bruselu.
Merz jeho víťazstvo vo voľbách označil za "hlboký predel v maďarských dejinách" porovnateľný s pádom komunistického režimu v roku 1989. Pre mnohých Maďarov je Magyar podľa nemeckého kancelára zdrojom nádeje, čo je spojené aj s veľkou zodpovednosťou.
Témou rokovaní Merze a Magyara bola tiež Ukrajina, s ktorou má Budapešť dlhodobo napäté vzťahy kvôli sporom o jazykové, kultúrne a vzdelávacie práva maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti.
Magyar sa chce stretnúť so Zelenským
Podľa Magyara teraz obe krajiny rokujú a rozhovory sú pozitívne. "Som optimistický," poznamenal. Na začiatku budúceho týždňa by sa chcel maďarský premiér stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Mohlo by sa podariť otvoriť "novú kapitolu maďarsko-ukrajinských vzťahov".
Nástupca Viktora Orbána, ktorý mal s Kyjevom krajne napäté vzťahy, zároveň zdôraznil, že "Maďarsko nebude na Ukrajinu posielať ani vojakov, ani zbrane".
Orbánova vláda obviňovala Kyjev z diskriminácie maďarskej menšiny a tvrdila, že Ukrajina zobrala niektorými zákonmi tamojším Maďarom ich práva.
Budapešť okrem iného požadovala, aby si školy opäť mohli zvoliť maďarčinu ako vyučovací jazyk, aby žiaci dostali možnosť skladať maturitu v maďarčine a aby príslušníci maďarskej menšiny mohli používať maďarčinu vo verejnom živote. Na západe Ukrajiny podľa údajov z doby pred ruskou inváziou vo februári 2022 žilo asi 100-tisíc Maďarov.
