Belgicko si predvolalo ruského veľvyslanca v reakcii na pondelkové oznámenie, v ktorom Moskva vyzvala diplomatický personál a zahraničných občanov, aby opustili Kyjev pred plánovanými útokmi v odvete za ukrajinský útok na okupovaný Starobilsk z minulého týždňa. Uviedol to dnes podľa agentúry Reuters belgický minister zahraničia Maxime Prévot.
Ruských diplomatov si kvôli vyhrážkam novými údermi v minulých dňoch predvolali aj ďalšie európske štáty a inštitúcie EÚ.
Kritika z Európy
"Oznámenie Ruska vyzývajúce diplomatický personál a cudzích občanov na to, aby opustili Kyjev pred plánovanými údermi, je neprijateľné. Vyhrážanie sa veľvyslanectvám nie je diplomacia, to je zastrašovanie," uviedol Prévot v príspevku na sieti X.
Postup Ruska označil aj za porušovanie medzinárodného práva. Belgicko v Kyjeve zostane a nenechá sa zastrašiť, doplnil belgický minister.
Ruských veľvyslancov alebo chargé d ’affaires si v utorok povolali ministerstvá zahraničia Nemecka, Nórska či Holandska. Diplomacie zhodne uviedli ako dôvod pondelkovú vyhrážku zahraničnému personálu v Kyjeve.
Ruského chargé d ‘affaires si predvolala tiež Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Diplomatická služba Únie ho vyzvala na zastavenie úderov na civilistov a na začatie skutočných mierových rokovaní, uviedla predtým jej hovorkyňa.
Ruské ministerstvo zahraničia v pondelok vyzvalo zahraničných občanov, vrátane personálu diplomatických misií a zastúpenia medzinárodných organizácií, aby mesto čo najskôr opustili.
Ruský útok
Obyvatelia Kyjeva by sa podľa ministerstva nemali zdržiavať v okolí vojenských objektov a úradných budov. Ukrajinský útok na Starobilsk, ktorý si podľa ruských úradov vyžiadal viac ako 20 obetí, ruská diplomacia označila za "dôkaz nacistickej a teroristickej podstaty kyjevského režimu" a dodala, že pohár trpezlivosti pretiekol. Ukrajinci podľa Moskvy zámerne zaútočili na civilistov, Kyjev to popiera.
Moskva už začiatkom mája vyzvala pracovníkov diplomatických misií v Kyjeve, aby hlavné mesto opustili v súvislosti s možným masívnym ruským úderom, ktorý by nastal v prípade, že by Ukrajina svojimi útokmi na Rusko narušila oslavy Dňa víťazstva 9. mája.
Ukrajina už piaty rok vzdoruje rozsiahlej ruskej vojenskej invázii. Súčasťou vojny sú vzdušné útoky z oboch strán. Moskva aj Kyjev popierajú, že by zámerne útočili na civilistov.
Pri ruskom útoku na Kyjev v noci na 20. decembra 2024 bolo podľa tvrdení Ukrajincov poškodených šesť veľvyslanectiev, čo hovorca ukrajinskej diplomacie označil za barbarské porušenie medzinárodných pravidiel. Útok si podľa úradov vyžiadal jedného mŕtveho a deväť zranených, žiadny diplomat vtedy ujmu neutrpel.
