Spojené štáty a Irán sú blízko podpisu dohody o predĺžení prímeria o ďalších 60 dní, napísal s odvolaním sa na amerického predstaviteľa portál Aixos.
Predbežná dohoda by mala umožniť znovuotvorenie Hormuzského prielivu a povoliť Iránu neobmedzene vyvážať ropu. Rokovania o iránskom jadrovom programe by zároveň pokračovali.
Ukončenie vojny
Dohoda podľa iránskej agentúry Tasním zahŕňa ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Americký prezident Donald Trump už v sobotu večer potvrdil, že dohodu s Iránom sa z veľkej časti podarilo dojednať.
Hormuzský prieliv by bol po dobu spomínaných 60 dní otvorený bez akýchkoľvek poplatkov, píše Axios. Irán by musel odstrániť míny, ktoré v prielive rozmiestnil, aby umožnil plavidlám voľný priechod.
Počet lodí, ktoré budú môcť preplávať Hormuzským prielivom, sa do 30 dní vráti na predvojnovú úroveň, napísala agentúra Tasním. Irán však zdôraznil, že si chce nad touto kľúčovou úžinou udržať určitú suverenitu. Podrobnosti agentúra nezverejnila.
Na oplátku by v rámci navrhovanej dohody Spojené štáty zrušili blokádu iránskych prístavov a znížili by určité sankcie, aby Iránu umožnili voľný predaj ropy.
Jadrové zbrane
Návrh dohody tiež obsahuje záväzky Iránu, že sa nikdy nebude usilovať o jadrové zbrane a že bude rokovať o pozastavení svojho programu na obohacovanie uránu. Irán zatiaľ neprijal žiadne opatrenia týkajúce sa jadrového programu.
Prípadná dohoda podľa Tasním počíta s 30-dňovou lehotou pre kroky súvisiace s Hormuzským prielivom a 60-dňovou lehotou na rokovania o jadrovom programe.
Návrh dohody dnes privítala Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s Trumpom uviedol, že jeho krajina je pripravená poskytnúť všetku podporu pri realizácii dohody.
Spojené štáty a Izrael vojnu proti Iránu rozpútali koncom februára, odôvodnili to nutnosťou znemožniť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán odpovedal vlastnými útokmi na krajiny na Blízkom východe a na americké základne v regióne. Prímerie platí od 8. apríla.
Konflikt viedol k ochromeniu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, ktorým bežne prechádza asi pätina svetových dodávok ropy. To viedlo k rastu cien pohonných látok po celom svete, čo vyvolalo obavy zo spomalenia rastu globálnej ekonomiky a vzostupu inflácie.
