Pôvodným cieľom vojny USA a Izraela proti Iránu bolo dosadiť do vedenia islamskej republiky jej bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda.
Tento plán sa však rozpadol, keď utrpel zranenia pri útoku, ktorý ho mal vyslobodiť z domáceho väzenia. S odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov o tom informoval denník The New York Times (NYT).
Niekto zvnútra
Americký prezident Donald Trump niekoľko dní po úderoch, pri ktorých zahynuli iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí a ďalší vysokopostavení predstavitelia režimu, verejne vyhlásil, že by bolo najlepšie, keby sa moci v Iráne ujal „niekto zvnútra“ krajiny.
Podľa NYT sa ukázalo, že USA a Izrael mali na mysli jednu konkrétnu osobu - iránskeho exprezidenta Ahmadínežáda, ktorý je známy svojimi nekompromisnými protiizraelskými a protiamerickými názormi. Plán na jeho dosadenie, ktorý vypracovali Izraelčania a bol o ňom informovaný aj on sám, sa ale nezrealizoval.
Ahmadínežád utrpel zranenia v prvý deň vojny, vyvolanej útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán 28. februára, pri izraelskom útoku na jeho dom v Teheráne, ktorého cieľom bolo oslobodiť ho z domáceho väzenia. Exprezident síce prežil, no po tomto zážitku prestal veriť v plán na zmenu režimu v jeho vlasti, píše NYT.
Konflikty s vedením
Odvtedy sa na verejnosti neukázal a jeho súčasný pobyt ani zdravotný stav nie sú známe. Iránska tlačová agentúra ILNA začiatkom marca tvrdila, že bývalý prezident zahynul pri jednom z americko-izraelských útokov na Teherán.
Ahmadínežád bol prezidentom Iránu dve funkčné obdobia v rokoch 2005 až 2013. Čoraz častejšie sa však dostával do konfliktu s vedúcimi predstaviteľmi režimu a iránske úrady ho držali pod prísnym dohľadom. Ešte v začiatkoch svojho prezidentského mandátu pritom v jednom z výrokov vyzýval, aby bol Izrael „vymazaný z mapy“.
Zároveň bol silným zástancom iránskeho jadrového programu, ostrým kritikom USA a bol známy tým, že násilne potláčal odpor vo vlastných radoch.
Skutočnosť, že americkí a izraelskí predstavitelia považovali Ahmadínežáda za možného lídra novej iránskej vlády, je podľa NYT ďalším dôkazom toho, že vojna proti islamskej republike bola rozpútaná v nádeji, že sa v Teheráne podarí ustanoviť poddajnejšie vedenie, napísal denník NYT.
