Milióny kilometrov optických káblov, ktoré za sebou zanechávajú drony, pokrývajú ukrajinské polia aj lesy a komplikujú prácu odmínovacích tímov. Takmer neviditeľné vlákna sa môžu zachytiť o nevybuchnutú muníciu a vyvolať explóziu. V pôde navyše môžu zostať dlhé roky a sťažiť návrat krajiny k poľnohospodárstvu.
Rozsah problému rýchlo narastá. Ukrajinské aj ruské sily používajú mesačne najmenej 100-tisíc dronov s optickým káblom. Jedna cievka pritom môže obsahovať viac ako desať kilometrov kábla.
Komplikácie pri odmínovaní
Takto vybavené bezpilotné lietadlá nemožno rušiť pomocou zariadení elektronického boja, ktoré vyraďujú z prevádzky drony využívajúce rádiové frekvencie.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo káble spomaľujú odmínovacie tímy.
- Ako môžu vlákna poškodiť odmínovacie stroje.
- Prečo vojaci strihajú všetky nájdené káble.
- Ako káble ohrozujú zvieratá aj polia.
Dostupné pre predplatiteľov 
Optický kábel tvorí tenké kremenné sklenené vlákno s priemerom 0,2 až 0,5 milimetra, často potiahnuté ochranným polymérom. Výrobcovia kábel navrhli tak, aby vydržal čo najdlhšie - nekoroduje a rozkladá sa len veľmi pomaly.
Káble môžu výrazne skomplikovať odmínovanie oslobodených oblastí. „Najväčšie problémy bude predstavovať bezpečnosť a viditeľnosť v teréne,“ povedal portálu Ukrajinska Pravda Edward Crowther, špecialista na odmínovanie z Rozvojového programu OSN na Ukrajine.
Veľké riziko predstavujú káble ležiace v tráve alebo zavesené medzi kríkmi a stromami. Vlákna sa môžu zamotať do nevybuchnutej munície alebo poškodených dronov.
Na konci kábla navyše môže stále ležať nevybuchnutá nálož. Akékoľvek zatiahnutie za šnúru môže vyvolať explóziu či spôsobiť požiar.
„Prestrihneme všetko, na čo narazíme“
Pyrotechnici zároveň upozorňujú, že optické káble pripomínajú nástražné drôty. Každé jednotlivé vlákno preto musia dôkladne skontrolovať, čo ich prácu výrazne spomalí. Aj bežné odstraňovanie vegetácie sa tak môže zmeniť na nebezpečnú a zdĺhavú ručnú prácu.
Ďalšie problémy hrozia odmínovacím strojom. Pevné vlákna sa môžu namotať do ich súčiastok a vynútiť si zastavenie procesu aj opravu techniky.
Káble zavesené medzi stromami alebo budovami navyše ohrozujú aj drony, ktoré špecialisti používajú na mapovanie zamínovaných oblastí.
Podľa Dimka Žluktenka, analytika ukrajinských síl bezpilotných systémov, vojaci prestrihávajú všetky optické vlákna, na ktoré narazia. "Prestali sme rozlišovať, či patria k spriateleným alebo nepriateľským dronom. Považujeme ich všetky za nepriateľské," povedal webu Business Insider.
Žluktenko uviedol, že nožnice sa stali natoľko nenahraditeľnými, že keď jeho jednotka začala pôsobiť v oblastiach zaplavených optickými káblami, musel ich mať pri sebe povinne každý člen tímu. „Zaobstarali sme navíjacie zariadenie na opasok, aby ich nikto nestratil,“ konštatoval.
Pokiaľ je kábel aktívneho dronu neporušený, jediným ďalším spôsobom, ako ho zastaviť, je zostrelenie. To si však vyžaduje kombináciu zručností a šťastia.
Problémy aj pre poľnohospodárstvo
Akonáhle sa káble dostanú pod povrch pôdy, bežné detektory kovov ich nedokážu odhaliť. Experti preto budú musieť hľadať nové technológie, ktoré umožnia ich vyhľadávanie a odstraňovanie. V oblastiach blízko frontovej línie pritom káble zrejme zostanú roky a zarastú vegetáciou.
Na vlákna už teraz doplácajú aj voľne žijúce zvieratá – najmä vtáky, ktoré sa do nich zamotávajú alebo si o ne spôsobujú zranenia. Problém môže v budúcnosti zasiahnuť aj poľnohospodárstvo a návrat pôdy na bežné využitie.
"Kontaminovaná pôda sa nevráti k poľnohospodárskemu využitiu ani počas nasledujúcich desiatich rokov," myslí si šéf ukrajinského agrárneho klubu Oleh Chomenko.
Odborníci preto požadujú systematické monitorovanie problému, vývoj nových metód detekcie a jasné pravidlá, ktoré optické káble oficiálne uznajú ako samostatný typ vojnovej kontaminácie.
