Americký prezident Donald Trump povedal, že s čínskou hlavou štátu Si Ťin-pchingom v Pekingu dopodrobna diskutovali o Taiwane. Medzi veľmocami podľa neho v tejto otázke neexistujú rozpory.
Novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One podľa agentúry Reuters rovnako oznámil, že sa v rozhovoroch o Taiwane k ničomu nezaviazal. Si Trumpa na summite varoval, že Taiwan by sa mohol stať predmetom vzájomného stretu a viesť k extrémne nebezpečnej situácii, ak by sa Washington k veci postavil chybne.
"Otázku Taiwanu veľmi prežíva. Ja som sa ani jednej strane nezaviazal," vyhlásil o rokovaní s čínskym vodcom Trump na ceste späť do Washingtonu. Na otázku, či Si naznačil hrozbu konfliktu s USA kvôli ostrovu, šéf Bieleho domu odpovedal, že existenciu rozporov vo veci nevníma.
"Posledná vec, ktorú teraz potrebujeme, je vojna 9500 míľ ďaleko," vyhlásil podľa stanice CNN republikán.
Trump odmietol oznámiť, či by USA prišli ázijskému ostrovu na pomoc v prípade vojenského konfliktu s Čínou. Dodal, že rovnakú otázku mu dnes položil čínsky prezident. "Povedal som, že o tom nehovorím," uviedol.
K rozhodnutiu o ďalšom americkom predaji zbraní Taiwanu ešte nedošlo. "Rozhodnem o tom ja," povedal Trump.
Skupina amerických senátorov na Trumpa pred odletom do Pekingu naliehala, aby pokročil s odkladaným predajom zbraní Taiwanu v hodnote 14 miliárd dolárov. Návrh balíka sa už niekoľko mesiacov zdržiava na americkom ministerstve zahraničia a zákonodarcovia Trumpa požiadali, aby ho odovzdal Kongresu.
Biely dom aj Kongres na konci minulého roka schválili predchádzajúci balík zbraní pre Taiwan v hodnote 11,1 miliardy dolárov.
Americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý Trumpa v Pekingu sprevádzal, vo štvrtok vyhlásil, že postoj Washingtonu voči Taiwanu sa nezmenil. Bolo by podľa neho chybou, keby sa Čína Taiwanu zmocnila silou.
Spojené štáty udržiavajú formálne diplomatické vzťahy s Čínou, ale zároveň neoficiálne vzťahy s Taiwanom a sú najdôležitejším dodávateľom zbraní na tento ostrov. Zo zákona sú povinné poskytovať Taiwanu prostriedky na vlastnú obranu.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom, ak vyhlási nezávislosť. Ostrov napriek tomu funguje od roku 1949 de facto nezávisle, má vlastnú vládu a demokratické zriadenie, zatiaľ čo v Číne pokračuje vláda jednej strany.
