Majú toho naozaj veľa spoločného. Britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz, muži na čele troch hlavných európskych krajín, kľúčových ekonomík aj pilierov NATO, spolu úzko spolupracujú. Koordinujú postup ohľadom iránskej krízy i obchodných treníc so zámorím.
Ich role sa však podobajú aj v ďalšom ohľade. Stali sa u seba doma rekordne neobľúbenými.
Nízka popularita
Podľa paneurópskeho prieskumu britskej agentúry YouGov ich rozladení voliči takmer odpísali. Na labouristu Starmera, ktorý teraz zažil fiasko v miestnych voľbách, má pozitívny názor iba 24 percent opýtaných.
Macrona, ktorý o rok ukončí druhé funkčné obdobie v Elyzejskom paláci, sa pozerá kladne len 23 percent ľudí. A Merz, ktorý si práve môže odškrtnúť svoj prvý rok na čele Nemecka, je na tom s 22 percentami pozitívnych hodnotení ešte o niečo horšie.
Pritom napríklad dánska stredoľavá premiérka Mette Frederiksonová si drží 47 percent pozitívnych hodnotení, hoci v nedávnych voľbách zažila menšiu stratu.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo voliči vyčítajú lídrom zahraničné krízy.
- Ako slabý rast zvyšuje tlak na vlády.
- Prečo Merz narazil na sľuby rýchlych reforiem.
- Ako protestná pravica ťaží z nespokojnosti.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 63% na dočítanie.