Rusi prejavili záujem len o výmenu Severokórejčanov, ostatných zahraničných bojovníkov v službách ruskej armády neriešili, rovnako tak vlastných občanov.
Zajatí severokórejskí vojaci poskytujú pohľad na boj proti Ukrajine.
Tvrdí to Bohdan Ochrimenko, vedúci ukrajinského sekretariátu Koordinačného veliteľstva pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.
Severokórejčania v zajatí
Podľa ukrajinských tajných služieb pritom Moskva chce tento rok najať vyše 18-tisíc cudzincov, najnovšie sa hovorí o ľuďoch z Peru.
"Niekedy ich treba presviedčať, aby si vzali aj svojich občanov. O cudzincov, ktorí bojovali za Rusko, nemajú záujem. Už ich máme v zajatí dosť," povedal Ochrimenko v rozhovore pre portál Ukrinform.
Podľa neho ruská strana nemá v zásade žiadne požiadavky. "S výnimkou Severokórejčanov. Niekoľkokrát sa pýtali, či sme pripravení Severokórejčanov vydať," dodal.
Rusi sa nezaujímajú ani o čínskych zajatcov. Ochrimenko naznačuje, že to môže byť preto, že zatiaľ čo KĽDR je na strane Ruska, Čína nie je stranou konfliktu.
Peking v minulosti na otázku, či bude vyžadovať vrátenie Číňanov zajatých na Ukrajine, odvetil, že s konfliktom nemá nič spoločné. Podľa ustanovení Ženevského dohovoru je za cudzích vojakov v armáde zodpovedná krajina, na ktorej strane bojovali.
"Keďže vieme o ruskej skúposti vo všetkých veciach, nebol by som prekvapený, keby sa ukázalo, že sa jedná o Číňanov s ruským občianstvom, ktorých je v niektorých regiónoch Ruska veľa," podotkol Ochrimenko.
Medzinárodné právo
Zajatí Severokórejčania potom podľa mediálnych správ požiadali o vydanie do Južnej Kórey, pretože vo svojej vlasti by mohli za to, že sa nechali zajať, čeliť trestu.
Ochrimenko pripustil, že otázka takéhoto vydania je z hľadiska medzinárodného práva delikátna, takže právnici riešia, či nájdu mechanizmus, ktorý by to umožnil.
"Ukrajina svojho času ratifikovala 3. a 4. Ženevský dohovor a my sa toho musíme držať, pretože Rusko, hoci dohovor samo nedodržiava, nás môže ľstivo obviniť z porušovania noriem medzinárodného humanitárneho práva a z vytvárania precedensu v tejto veci," dodal Ochrimenko.
Podľa daných dohovorov by zajatec nemal byť nútený ísť späť do krajiny, kde by mohol byť prenasledovaný.
Juhokórejská rozviedka uviedla, že Severokórejčania majú príkaz sa radšej sami odpáliť, ako by padli do rúk nepriateľa.
Jeden zo severokórejských zajatcov v nedávnom juhokórejskom dokumente ľutoval, že sa sám nezabil. Prax pripustil aj severokórejský vodca Kim Čong-un. KĽDR poslala svojich ľudí do Ruska, aby pomohli poraziť ukrajinské sily v Kurskej oblasti, prvýkrát na jeseň roku 2024.
Rusko chce pokračovať v nábore cudzincov
Na vojnové operácie na Ukrajine Moskva od začiatku vojny využíva aj iných zahraničných bojovníkov. Podľa Koordinačného štábu pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami Ukrajina k 30. marcu 2026 identifikovala 27 407 cudzincov bojujúcich za Rusko, čo je nárast oproti viac ako 18-tisícom v novembri 2025. Občania zahraničných štátov pochádzajú z najmenej 135 krajín.
Rusko sa navyše podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky tento rok chystá najať, respektíve naverbovať ďalších aspoň 18 500 zahraničných bojovníkov. Hlavne z krajín strednej Ázie, ako sú Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan či Tadžikistan.
HUR však dodáva, že sa Rusko zameria aj na rozvojové krajiny Ázie a Afriky, najmä na Bangladéš, Čad, Sudán a Burundi. Po novom sa v zahraničných médiách objavuje aj Peru.
Rusko sa snaží obyvateľov chudobných krajín nalákať peniazmi. Objavujú sa však aj početné správy, že mnohí cudzinci končia na fronte nedobrovoľne potom, čo odpovedali na na prvý pohľad bežné pracovné inzeráty.
Práve peruánska generálna prokuratúra začala vyšetrovanie náborárov, ktorí pod falošnými sľubmi o dobre platených pozíciach dostali na front niekoľko peruánskych občanov. Podľa prokuratúry ide o „obchodovanie s ľuďmi“.
Peruánske ministerstvo zahraničia sa spojilo s ruskými úradmi. Tie potvrdili niekoľko Peruáncov bojujúcich v armáde, tvrdia však, že do nej vstúpili dobrovoľne.
Peru sa tak zaradilo medzi štáty, ktoré sa sťažujú na pochybné regrutovanie svojich občanov do ruských síl. V minulosti podobné varovanie vydala India.
