Severokórejský vodca Kim Čong-un tento týždeň verejne pochválil vojakov, ktorí podľa neho v bojoch proti ukrajinským silám v ruskej Kurskej oblasti spáchali samovraždu, aby nepadli do zajatia ukrajinskej armády.
Vyplýva to z prepisu jeho prejavu zverejneného severokórejskou štátnou agentúrou KCNA, o ktorom informovala agentúra Reuters.
Kim vystúpil pri slávnostnom dokončení pamätníka severokórejským vojakom, ktorí padli v bojoch za Rusko. V prejave, adresovanom ruským predstaviteľom a rodinám padlých, prvýkrát verejne spomenul, ako ďaleko podľa neho vojaci zašli, aby nepadli do rúk nepriateľa.
"Hrdinovia nie sú len tí, ktorí bez váhania zvolili cestu samovzničenia a samovraždy, aby uhájili veľkú česť, ale aj tí, ktorí padli pri bojoch na čele útokov," citovala Kimove slová agentúra Reuters.
Podľa juhokórejských, ukrajinských a západných predstaviteľov vyslala Severná Kórea do bojov po boku Ruska v Kurskej oblasti približne 14-tisíc až 15-tisíc vojakov. Tieto sily tam pomáhali zastaviť ukrajinskú inváziu, spustenú v lete 2024.
Podľa informovaných činiteľov severokórejské jednotky utrpeli ťažké straty a v bojoch mohlo zahynúť vyše 6000 vojakov. Moskva ani Pchjongjang tieto čísla nepotvrdili.
Reuters s odvolaním sa na spravodajské informácie a svedectvo utečencov potvrdil, že existujú dôkazy o tom, že severokórejskí vojaci sa uchyľovali k samovražde či k odpáleniu granátu, aby sa vyhli zajatiu.
Britská stanica BBC na tému uviedla, že severokórejskí vojaci sú dlhodobo vychovávaní v presvedčení, že zajatie predstavuje vlastizradu. Odkázala aj na reportáž juhokórejskej televízie, v ktorej jeden zo severokórejských vojnových zajatcov na Ukrajine pred kamerou uviedol, že ľutuje, že si nevzal život.
Denník The Guardian pripomenul, že dvaja Severokórejčania boli na Ukrajine zajatí. Podľa dostupných informácií sa aj oni pokúsili odpáliť granáty, čo sa im kvôli zraneniam nepodarilo. Podľa denníka mali vojaci od severokórejského vedenia výslovné pokyny spáchať v prípade hroziaceho zajatia samovraždu.
Kim predniesol prejav za účasti ruských predstaviteľov, okrem iného ministra obrany Andreja Belousova a predsedu dolnej komory ruského parlamentu Vjačeslava Volodina.
Podľa juhokórejských spravodajských služieb dostal Pchjongjang od Moskvy za vojenskú pomoc ekonomickú a vojensko-technologickú podporu. V júni 2024 Kim a ruský prezident Vladimír Putin podpísali dohodu o vzájomnej pomoci v prípade agresie proti niektorej z krajín.
