Z Bruselu prichádza na Slovensko ďalšia kritika. Po tom, ako Európska komisia v liste agrorezortu odporučila pozastaviť akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sa tlak na vládu preniesol aj do Európskeho parlamentu.

Europoslanci v stredu na poludnie v Štrasburgu vyzvali Európsku komisiu, aby voči Slovensku odštartovala konanie, ktorého cieľom by bolo zmrazenie eurofondov. Zo 720 europoslancov sa k takémuto riešeniu priklonilo 418.

Dôvodom sú zmeny v Trestnom zákone, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zmeny v Národnej kriminálnej agentúre, ale aj snahy zasiahnuť do fungovania ďalších inštitúcií. Patrí medzi ne aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorého zrušenie napokon koalícia odvolala, no do dokumentu sa táto časť dostala.

Napätie medzi Bratislavou a európskymi inštitúciami zvýšila aj reakcia premiéra Roberta Fica na minuloročnú kontrolnú misiu Európskeho parlamentu. Českého politika Tomáša Zdechovského označil za „nájomného politického vraha“.

Po Maďarsku tak Európska únia dáva druhýkrát najavo, že nechce posielať peniaze do štátov, v ktorých podľa nej nie je zabezpečená dostatočná ochrana.

V PS sa zdržali

Viacerí slovenskí predstavitelia v pléne túto výzvu nepodporili. Išlo pritom o oba tábory. Proti boli politici Smeru aj Branislav Ondruš z Hlasu.

„Slovensko o žiadne eurofondy nepríde a takéto zbytočné a trápne politické útoky Európskeho parlamentu sú smiešne,“ okomentovali výzvu v Smere. Za vinníka situácie označili PS a médiá.

Napríklad europoslanci Progresívneho Slovenska sa hlasovania zdržali. Takýto postup deklarovali vopred. „Chránime eurofondy pre Slovensko, ale nemôžeme kryť Ficove zlodejiny. O odporúčaní na pozastavenie eurofondov pre Slovensko preto nebudeme hlasovať,“ uvádza sa v ich statuse na sociálnej sieti.

Vývoj situácie považujú za hanbu a vizitku Smeru. „Vývoj okolo zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, rozpustenia Národnej kriminálnej agentúry, zámeru zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, ale aj neschopnosti riešiť problémy v PPA poslanci podrobne sledujú a strácajú trpezlivosť,“ pokračujú.

„S odobratím eurofondov Slovensku nebudeme nikdy súhlasiť, aj keď Fico očividne usilovne pracuje na tom, aby k takému scenáru došlo,“ uzavreli zástupcovia PS.

Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann, ktorá zastupuje Európsku ľudovú stranu, tiež vyhlásila, že zahlasuje proti zmrazeniu eurofondov. Ľudia podľa nej za chyby politikov nemôžu.

„Uvedomujem si, že keby Slovensku zobrali eurofondy, ekonomická situácia občanov by sa zásadne zhoršila,“ informovala s tým, že kľúč k tomu, či Slovensko o eurofondy príde, alebo nie, má vo svojich rukách vláda Roberta Fica. Nesie podľa nej plnú zodpovednosť za dôveru Európskej únie a prístup k európskym zdrojom.

Kaliňák: Nie je to pravda

Ešte počas dňa však členovia kabinetu na výjazdovom rokovaní v Liskovej v okrese Ružomberok tento scenár odmietali. Rozhodovanie o možnom zmrazení hodnotil minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru ako aktivitu jedného poslanca, ktorý podľa jeho slov klame.

Poukazoval na nemeckého europoslanca Daniela Freunda z frakcie Zelených, ktorý je spravodajcom tohto návrhu.

„Pán poslanec si robí svoju európsku agendu a jediné, čo môže Európsky parlament povedať, je to, že odporučí Európskej komisii, aby sa tým zaoberala,“ skonštatoval Kaliňák. Správu o tom, že na Slovensku sa porušujú základy právneho štátu a naštrbuje sa dôvera vo verejné inštitúcie, odmietol.

Jeho spolustraník a agrošéf Richard Takáč v tejto súvislosti uviedol, že ide o politické hry. „Cítim v tom jasný politický rozmer. Mnohé zistenia podľa nás vznikli aj na základe nepresných alebo nepravdivých informácií, ktoré zástupcovia Európskej komisie dostali od tretích strán zvonka,“ skonštatoval.

Kritizoval, že eurofondy sa nemôžu zastaviť na základe vyjadrenia názoru premiéra na adresu europoslanca Zdechovského. „Takto to nefunguje,“ vyhlásil s tým, že argumentácia, ktorú v Štrasburgu používajú, je neopodstatnená.

Podobný postoj zaujal aj Hlas. Šéf rezortu školstva Tomáš Drucker, ktorý je zodpovedný aj za čerpanie financií z Plánu obnovy, si myslí, že Komisia má s Európskym parlamentom vážne problémy.

Body dôvodovej správy predkladateľa Daniela Freunda označil za „neaktuálne a dávno vyriešené“. Ako príklad uviedol transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov a následné zrušenie zákona o zrušení inštitúcie.

Krok, ktorý bol v hre

Mechanizmus podmienenosti je nástroj, ktorým môže Brusel siahnuť na peniaze z rozpočtu Európskej únie členských krajín, ak problémy s právnym štátom priamo ohrozujú riadne nakladanie s európskymi peniazmi. Inak povedané, Európskej komisii ide o ochranu peňazí Únie pred rizikom zneužitia.

V praxi to neznamená, že Slovensku sa peniaze zastavia hneď po hlasovaní v Európskom parlamente. Ten môže vytvárať politický tlak, no proces spúšťa až Komisia.

Ak Komisia usúdi, že riziko existuje, pošle štátu formálne výhrady. Vláda môže svoje kroky vysvetľovať alebo ponúknuť nápravu.

Až keď Brusel vyhodnotí, že to nestačí, môže navrhnúť pozastavenie platieb alebo iné finančné opatrenia. Konečné slovo má Rada Európskej únie, teda členské štáty, ktoré rozhodujú kvalifikovanou väčšinou.

Jediným príkladom použitia mechanizmu je Maďarsko, v prípade ktorého Rada v decembri 2022 schválila odporúčanie pozastaviť nášmu susedovi približne 6,3 miliardy eur. Dôvodom boli porušenia zásad právneho štátu; predstavitelia pritom uvádzali verejné obstarávanie, účinnosť prokuratúry a boj proti korupcii.

Hoci maďarská vláda pod vedením Viktora Orbána prijala niekoľko nápravných opatrení, Komisia na základe analýzy usúdila, že tieto kroky nestačia.