Európa v roku 2025 zažila historickú vlnu horúčav, najmä v severských krajinách, tiež rýchle úbytky ľadovcov a rekordne vysoké teploty morí, keďže rýchlo otepľujúci sa kontinent odoláva čoraz častejším klimatickým extrémom.
Ukázala to nová správa, ktorú v stredu zverejnili európska služba Copernicus a Svetová meteorologická organizácia (WMO). Informuje o tom agentúra AFP. Správa s názvom Stav klímy v Európe prináša viaceré kľúčové zistenia.
Najmenej 95 percent územia starého kontinentu malo vlani nadpriemerné teploty, pričom Británia, Nórsko a Island zaznamenali najteplejší rok v histórii. „Od roku 1980 sa Európa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako je globálny priemer, čo z nej robí najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent na Zemi,“ uviedla generálna tajomníčka WMO Andrea Celeste Saulová.
Dodala, že vlny horúčav sú častejšie a intenzívnejšie a v roku 2025 zasiahli oblasti od Stredomoria až po Arktídu.
Subarktická Škandinávia (Fínsko, Nórsko, Švédsko) zažila rekordnú trojtýždňovú vlnu horúčav, pričom teploty v Arktíde dosiahli 30 stupňov Celzia. V Turecku teploty prvýkrát dosiahli 50 stupňov Celzia a 85 percent obyvateľov Grécka bolo vystavených extrémnym horúčavám okolo alebo nad 40 °C.
Západnú a južnú Európu sužovali tri veľké vlny horúčav (v júni a auguste) a odborníci upozorňujú na možný návrat fenoménu El Niño, ktorý môže ešte viac zvýšiť globálne teploty. Ľadovce v Európe zase zaznamenali čistú stratu hmoty, pričom Island mal druhý najväčší úbytok v histórii.
Grónsky ľadový štít stratil približne 139 miliárd ton ľadu, čo podľa vedcov zodpovedá úbytku v objeme 100 olympijských bazénov každú hodinu. Globálnu hladinu morí to zvýšilo o 0,4 milimetra. Snehová pokrývka v Európe bola pritom tretia najmenšia v histórii.
Z obnoviteľných zdrojov sa tretí rok po sebe vyrobilo viac elektriny ako z fosílnych palív (46,4 percenta), pričom solárna energia dosiahla rekordných 12,5 percenta. Úradníci EÚ však varujú, že prechod treba urýchliť a odklon od fosílnych palív ešte zintenzívniť.
Teplota morskej hladiny bola rekordná štvrtý rok po sebe a 86 percent európskych morí zažilo aspoň jeden deň silnej vlny horúčav. Tieto javy poškodzujú biodiverzitu, napríklad morskú trávu v Stredozemnom mori, ktorá je citlivá na vysoké teploty a slúži ako dôležité prostredie pre ryby. Požiare zničili rekordnú plochu viac než jeden milión hektárov.
V dôsledku búrok a záplav zase prišlo o život najmenej 21 ľudí a zasiahli približne 14.500 ďalších, aj keď extrémne zrážky boli menej rozsiahle ako v predchádzajúcich rokoch.
