Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí dnes rokoval v Maskate s ománskym sultánom Hajsámom bin Tárikom Saídom, ktorého krajina hrá tradične úlohu sprostredkovateľa rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom.
Arakčí dnes tiež telefonoval so svojím tureckým náprotivkom Hakanom Fidanom, ktorý potom hovoril s americkými diplomatmi, napísala agentúra AFP s odvolaním sa na svoj zdroj z tureckého ministerstva zahraničia.
Bezpečnostný mechanizmus
Iránsky minister zahraničia po rokovaní v Ománe podľa agentúry Reuters vyhlásil, že krajiny regiónu by mali zabezpečiť kolektívny bezpečnostný mechanizmus, do ktorého by nezasahovali Spojené štáty.
Arakčí pokračuje v hľadaní podpory regionálnych partnerov pre mierové rozhovory so Spojenými štátmi, ktoré uviazli zatiaľ na mŕtvom bode po tom, ako Teherán v piatok odmietol priame rokovania s USA a Biely dom odvolal svojich vyjednávačov tesne pred cestou do Islamabadu.
Šéf iránskej diplomacie rokoval v pakistanskej metropole v sobotu a dnes by sa tam mal opäť zastaviť, cestou do Ruska, informovala iránska agentúra Mehr.
V Islamabade by mal pakistanským sprostredkovateľom rokovaní medzi jeho krajinou a USA oznámiť najnovšie postoje Teheránu k návrhom na dohodu o ukončení vojny.
Arakčí pricestoval do Ománu v sobotu večer a podľa denníka The National to bola jeho prvá návšteva krajiny v Perzskom zálive od 28. februára, keď americko-izraelské útoky na Irán začali vojnu v regióne.
Teherán na tieto útoky reagoval dronovými a raketovými údermi na Izrael a na krajiny v regióne, kde cielil na objekty spojené s USA, ale aj na miestnu, najmä energetickú infraštruktúru. Škody i niekoľko obetí tým spôsobil aj v Ománe.
Platné prímerie
Medzi Iránom a USA platí od 8. apríla prímerie, ktoré bolo pôvodne dvojtýždňové, kým ho tento týždeň americký prezident Donald Trump predĺžil dovtedy, kým Teherán predloží mierový návrh. Postoje oboch strán sa však zatiaľ zdajú byť nezmieriteľné.
K hlavným sporným bodom patrí iránsky jadrový program, ktorý USA a Izrael označujú za hrozbu, kvôli ktorej vojnu proti Iránu začali, či znovuotvorenie strategického Hormuzského prielivu.
Ten Teherán v reakcii na americko-izraelské údery de facto zablokoval a Spojené štáty potom v oblasti začali námornú blokádu Iránu v snahe obmedziť jeho príjmy z predaja ropy.
Velenie iránskych ozbrojených síl v sobotu znovu pohrozilo Spojeným štátom vojenskou reakciou, ak bude americká blokáda iránskych prístavov pokračovať, a označilo ju za pirátstvo.
Iránsky prezident Masúd Pezeškján v sobotu podľa aAFP tiež do Washingtonu odkázal, že Teherán sa nebude zapájať do rokovaní, ak budú vedené pod tlakom a hrozbami a za trvania blokády prístavov.
Pezeškján tiež už skôr vyzval Iránčanov, aby šetrili elektrinou, ktorej teraz podľa neho nie je dostatok preto, že Spojené štáty a Izrael sa snažia medzi Iránčanmi zasiať nespokojnosť. Tá však medzi obyvateľmi Iránu prevláda už mnoho rokov, najmä kvôli tomu, že teokratický režim brutálne potláča opozíciu.
Iránske bezpečnostné zložky tvrdo zasiahli aj proti posledným protivládnym demonštráciám na prelome roka, pri ktorých podľa iránskej exilovej organizácie na ochranu ľudských práv HRANA zomrelo najmenej 7000 ľudí, z toho takmer 6500 boli účastníci demonštrácií a dve stovky členovia ozbrojených zložiek.
Zabití pri zásahoch boli aj náhodní okoloidúci, vrátane detí. HRANA uvádza, že najmenej 53 770 osôb bolo kvôli protivládnym protestom zatknutých.
