Koalícia Progresívne Bulharsko (PB) bývalého prezidenta Rumena Radeva zvíťazila v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách v Bulharsku so ziskom vyše 44,6 percenta hlasov, čím by v 240-člennom parlamente dosiahla absolútnu väčšinu.
Jednoznačné víťazstvo Radevovej strany, by podľa agentúry Reuters mohlo ukončiť obdobie politickej nestability v balkánskej krajine.
Vzdal sa funkcie prezidenta
Na druhej priečke nasleduje liberálno-centristická koalícia Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko (PP-DB) so 13,5 percenta. Tretia je podľa čiastkových výsledkov so 13,3 percentami hlasov stredopravicová a proeurópska strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) bývalého dlhoročného premiéra Bojka Borisova.
Ultranacionalistická a otvorene proruská strana Obrodenie získala 4,4 percenta a 6,1 percenta má Hnutie za práva a slobody (DPS), ktoré obhajuje záujmy bulharských Turkov, uviedla volebná komisia po sčítaní viac ako 87 percent volebných miestností.
Na vstup do parlamentu je potrebné prekonať volebný prah vo výške štyroch percent. Pod ním podľa doteraz neúplných výsledkov zostane Bulharská socialistická strana (BSP), čo by bolo prvýkrát od pádu komunistického režimu v Bulharsku v roku 1989.
Euroskeptik a bývalý stíhací pilot Radev, ktorý sa stavia proti vojenskej podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej vojenskej agresii, v januári odstúpil z prezidentskej funkcie, aby mohol kandidovať v parlamentných voľbách. Tie nasledovali po tom, ako masové protesty vlani v decembri donútili predchádzajúcu vládu k odstúpeniu, napísala agentúra Reuters.
Striedali sa krehké koalície
Podľa prepočtov bulharských médií by výsledok mal Radevovi stačiť na získanie absolútnej väčšiny v Národnom zhromaždení, ktorú Bulharsko nemalo od roku 1997. Krajina od roku 2021, keď po rozsiahlych protikorupčných demonštráciách skončil na čele vlády Bojko Borisov, prechádza politickou krízou, pri ktorej sa pri moci striedajú krehké koalície.
"Je to víťazstvo nádeje nad nedôverou, víťazstvo slobody nad strachom a nakoniec, ak chcete, víťazstvo morálky," uviedol Radev na tlačovej konferencii v nedeľu neskoro večer.
Radev pred voľbami avizoval, že chce získať absolútnu väčšinu a odmietol špekulácie, že by po voľbách vytvoril koalíciu so stranou GERB.
Volebná účasť presiahla 50 percent, čo je najviac od apríla 2021, povedal agentúre AFP Dobromir Živkov, riaditeľ agentúry Market Links. Účasť vo voľbách v roku 2024 klesla na 39 percent, čo bol dôsledok všeobecnej nedôvery verejnosti v politiku.
Využil vlnu nespokojnosti
Radev zastával funkciu prezidenta od roku 2017. Na konci minulého roka otvorene podporil demonštrantov a v januári rezignoval, aby sa mohol uchádzať o miesto v parlamente.
Podľa Reuters sa mu podarilo využiť vlnu nespokojnosti s politickou nestabilitou, korupčnými škandálmi a tradičnými stranami, ktoré bulharskej politike dominovali desiatky rokov.
Exprezident okrem iného sľubuje boj proti korupcii. Zároveň sa stavia proti niektorým postojom Európskej únie, okrem iného odmieta úniu takzvanú zelenú politiku, chce obnoviť spoluprácu s Ruskom a je proti dodávaniu zbraní Ukrajine, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.
Radev si svojimi proruskými vyhláseniami vyslúžil porovnanie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý zastával politiku ústretovú Moskve. Podľa Reuters sa ale Radev k zahraničnopolitickým otázkam vyjadroval doteraz iba neurčite a zatiaľ nie je jasné, do akej miery zmení zahraničnú orientáciu Bulharska, členského štátu NATO na juhovýchodnom krídle EÚ.
V nedeľu Radev tiež uviedol, že je ochotný spolupracovať s liberálnou koalíciou PP-DB na reforme súdnictva a že Bulharsko "vyvinie úsilie, aby pokračovalo na svojej európskej ceste".
Nedeľné parlamentné voľby boli už ôsme za posledných päť rokov. K pádu zatiaľ poslednej vlády v Bulharsku viedli rozsiahle protesty proti návrhu nového rozpočtu, ktorý počítal so zvýšením sociálnych odvodov a niektorých daní. Protesty vlani prinútili premiéra Rosena Željazkova k demisii.
