Iránske úrady popravili minulý rok najmenej 1639 ľudí, čo je najvyšší počet od roku 1989. Vyplýva to z pondelkovej správy dvoch mimovládnych organizácií, podľa ktorých hrozí, že islamská republika bude po januárových protestoch a súčasnej vojne s USA a Izraelom používať najvyšší trest v ešte rozsiahlejšej miere. Informovala o tom agentúra AFP.
V porovnaní s rokom 2024, kedy vykonali 975 rozsudkov smrti, vrátane 48 žien, ktoré obesili, je počet vlaňajších popráv o 68 percent vyšší, napísali organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v Nórsku a parížska organizácia Spoločne proti trestu smrti (ECPM) vo svojej výročnej správe. Takmer polovicu popravených odsúdili za trestné činy súvisiacimi s drogami.
Ak islamská republika „prežije súčasnú krízu, existuje vážne riziko, že popravy sa budú využívať ešte rozsiahlejšie ako nástoj útlaku a represie“, uvádza sa v správe. Varovala tiež, že trest smrti a poprava hrozí stovkám zadržaných ľudí, ktorých obvinili z hrdelných zločinov po protivládnych protestoch z januára 2026. Ich tvrdé potlačenie si podľa ľudskoprávnych skupín vyžiadalo tisíce životov a desaťtisíce zadržaných.
„Vytváraním strachu prostredníctvom v priemere štyroch až piatich popráv za deň v roku 2025 sa úrady snažili zabrániť ďalším novým protestom a predĺžiť svoju slabnúcu vládu,“ uviedol riaditeľ IHR Mahmood Amiry-Moghaddam.
„Trest smrti sa v Iráne používa ako politický nástroj útlaku a represie, pričom medzi popravenými sú neúmerne zastúpení príslušníci etnických menšín a marginalizovaných skupín,“ konštatoval generálny riaditeľ ECPM Raphael Chenuil-Hazan.
Skupiny pre ľudské práva vrátane Amnesty International uvádzajú, že Irán je krajinou s najvyšším počtom popráv na obyvateľa na svete a celkovo najvyšším počtom s výnimkou Číny, pre ktorú nie sú k dispozícii spoľahlivé údaje.
