Čína v nedeľu oznámila, že obnoví niektoré väzby s Taiwanom, ktoré predtým pozastavila, vrátane priamych letov do čínskych miest a dovoz taiwanských rýb a morských plodov.
Oznámenie prišlo v čase, keď predsedníčka najväčšej taiwanskej opozičnej strany taiwanskej strany Kuomintang (KMT) Čeng Li-wen ukončuje svoju návštevu Číny. Informuje o tom agentúra AP.
Čínsky Úrad pre záležitosti Taiwanu vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že preskúma možnosť vytvorenia dlhodobého komunikačného mechanizmu medzi Komunistickou stranou Číny a taiwanskou KMT a uľahčí dovoz taiwanských produktov, ktoré v posledných rokoch zakázal.
Peking v roku 2021 zakázal dovoz taiwanských ananásov a odvtedy dovozný zákaz rozšíril aj na ďalšie produkty vrátane rýb druhu kanica taiwanská, kalmárov, tuniakov a rôznych druhov ovocia.
Čína ďalej plánuje obnoviť priame lety z ďalších čínskych miest, ako sú Si-an alebo Urumči, na Taiwan, uvádza sa vo vyhlásení, hoci zostáva nejasné, ako sa tieto opatrenia budú realizovať, píše AP.
Peking v roku 2019 zakázal individuálne cesty čínskych občanov na Taiwan. Taiwanské predpisy v súčasnosti vyžadujú, aby čínski návštevníci mali pri žiadosti o návštevnícke vízum platné povolenie na pobyt v inej krajine, napríklad v USA alebo v krajinách Európskej únie.
Čína ďalej uviedla, že bude pracovať na výstavbe mosta, ktorý by spojil pevninu s taiwanskými ostrovmi Ma-cu a Ťin-men - tie sú geograficky bližšie k Číne než k hlavnému ostrovu Taiwanu. Ide o dlhodobo zvažovaný projekt, ktorý Peking avizoval už v minulosti.
Cesta do Číny taiwanskej političky, ktorá sa počas svojej návštevy stretla aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, doma vyvolala zmiešané reakcie. Kritici vrátane niektorých členov jej strany, ktorá tradične podporuje bližšie vzťahy s Pekingom, ju obvinili z toho, že je príliš pročínska.
Čína prerušila kontakty na vysokej úrovni s Taiwanom v roku 2016 po tom, čo sa prezidentkou stala Cchaj Jing-wen z Demokratickej pokrokovej strany (DPP) a odmietla nároky Pekingu na ostrov.
Vzájomné vzťahy sa odvtedy zhoršili, pričom Čína zvyšuje vojenský tlak takmer každodenným nasadzovaním stíhačiek a vojnových lodí v blízkosti Taiwanu a pravidelnými rozsiahlymi vojenskými cvičeniami.
