Po dvoch týždňoch môžu byť obe strany iránskej vojny spokojné, pretože svorne vyhrávajú. Je to preto, že každá vedie úplne inú vojnu.
Američania chrlia štatistiky, koľko tisíc cieľov takmer priemyselným štýlom zničili a koho z iránskeho vedenia navždy odfajkovali. Lenže Irán si v tejto americkej vojne našiel tú svoju. Veľa sa tam nestrieľa, ale o to viac sa skučí. Ide o Hormuz.
Môžete sa staviť, že Irán bude schopný lepšie prežívať bombardovanie než svet ropný šok.
Donald Trump síce niekoľkokrát vyhlásil, že víťazstvo už-už drží v hrsti, ale teraz zvoláva Číňanov, Japoncov, Britov, Francúzov a ďalších, aby mu pomohli odštartovať Hormuz.
Ak už má výhru vo vrecku, prečo ich potrebuje, aby mu s ňou pomohli? A ak chcete úplne hmatateľný dôkaz, ako sa nám vojna rozvetvila na dve, dostanete ho pri svojej benzínke.
Dýka pod opaskom
Je to ako v spaghetti-westerne, keď dopadnutý leží zdanlivo bezmocne na zemi a šerif mu mieri na hlavu, ale on zrazu vytiahne z čižmy prehliadnutú dýku a priloží ju ostrím šerifovi ešte oveľa nižšie, než má pracku opaska.
Ten je zaskočený, s niečím takým nepočítal. A nejde sa ubrániť dojmu, že zaskočení sú aj Američania, pretože tam dole ich pichá niečo dosť ostré....
Zostáva vám 85% na dočítanie.