Mesto ráno vyzerá ako posypané práškovým cukrom. Výsledný dojem to trochu zlepšuje, ale inak Kryvyj Rih pôsobí pochmúrne. Ako keby vyvrel medzi dymiacimi oceliarňami, krátermi povrchových baní a výsypkami.
Cestné nadjazdy, koľaje a pásové dopravníky sú do seba zauzlované ako klbko hadov, šedivé ulice sú si podobné ako vajce vajcu. Keď tu počas náletu zapnú rušičky GPS, okamžite strácame orientáciu. K optimizmu nepridávajú ani správy, že ArcelorMittal zatvára miestnu zlieváreň. Cena energií od začiatku vojny vzrástla trikrát a výroba ocele je nerentabilná.
Krádeže a strach
Mrazivými perifériami najdlhšieho (a dosť možno najdepresívnejšieho) mesta v Európe uháňame na juh. Priemyselná dystopia pomaly ustupuje nekonečnej rovine a úrodnej černozemi. Pole osiate pšenicou a kukuricou ešte spí, ale pod zemou sa už čosi prebúdza.
Keď prejdeme rieku Inhulec, do...
Zostáva vám 85% na dočítanie.