Najskôr to vyzeralo len ako razia na šéfa drogového gangu, ktorý sa zhodou okolností z vodiča autobusu vyšvihol na prezidenta svojej krajiny, ale potom sa z toho vykľula stará známa zmena režimu. To isté, s čím si Amerika spálila prsty v Iraku, Afganistane alebo Líbyi.
Donald Trump hovoril, že túto prskajúcu petardu do ruky nikdy nevezme, a už ju drží tiež. Poprel sám seba a je pravdepodobné, že na ňu stavil celú svoju kapitolu v dejepise.
Bývalý šéf MI6 o dôsledkoch Trumpových krokov vo Venezuele
Tá akcia však bola v každom prípade impozantná. Ale to bolo dobytie Iraku a Afganistanu tiež.
Lenže oproti nim Venezuela prebehla ako guľový blesk. Pár nočných zábleskov a Američania si priamo z postele vytiahli prezidenta krajiny, s ktorým potom odleteli do New Yorku. Tam Nicolás Maduro vyliezol v papučiach, čiapke a teplákoch, stihol popriať šťastný nový rok a skončil v brooklynskej väznici.
Len skutočná superveľmoc sa môže púšťať do takých akcií pripomínajúcich nonšalantnú ľahkosť, s ktorou Briti medzi kriketom a popoludňajším čajom menili maharadžu a náčelníkov vo svojom impériu. Na Zanzibare zvrhli paľbou z krížnikov za 38 minút sultána, ktorý im nevyhovoval.
Vo Venezuele to možno trvalo ešte kratšiu dobu, pretože chlapci z Delta Force sa vo svojej práci tradične vyznajú.
Bol to oslnivý moment americkej sily, skoro až námet pre šoubiznis. Ale čím dlhšie sa na to človek pozerá, tým menej pôsobivo to vyzerá. Ale o tom neskôr.
Je isté, že práve pre Madura nikto prelievať slzy nebude. Škody, ktoré spôsobil, idú oveľa ďalej ako za podporu obchodu s drogami, z ktorej ho Američ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.