Švajčiarsko by sa nedokázalo brániť proti rozsiahlejšiemu útoku a musí zvýšiť vojenské výdavky vzhľadom na rastúce riziká zo strany Ruska, uviedol veliteľ švajčiarskych ozbrojených síl Thomas Süssli. Informuje o tom agentúra Reuters.
Krajina je pripravená na útoky „neštátnych aktérov“ na kritickú infraštruktúru a na kybernetické útoky, no jej armáda má stále nedostatky v oblasti vybavenia, povedal Süssli pre denník Neue Zürcher Zeitung.
„Nedokážeme sa brániť proti hrozbám z diaľky, ani proti rozsiahlemu útoku na našu krajinu,“ skonštatoval veliteľ, ktorý v závere roka ukončí svoje pôsobenie vo funkcii. „Je znepokojujúce vedieť, že v prípade skutočnej krízovej situácie by len tretina všetkých vojakov bola plne vybavená,“ povedal v rozhovore uverejnenom v sobotu.
Švajčiarsko zvyšuje výdavky na obranu, modernizuje delostrelectvo a pozemné systémy a nahrádza staré lietadlá stíhačkami Lockheed Martin F-35A. Hrozí však, že v rámci plánu dôjde k prekročeniu nákladov, zatiaľ čo kritici spochybňujú výdavky na delostrelectvo a muníciu, keďže federálne financie sú obmedzené.
Süssli povedal, že postoj k armáde sa v krajine nezmenil napriek vojne na Ukrajine a ruským snahám destabilizovať Európu. Podľa jeho slov za to môže vzdialenosť Švajčiarska od konfliktu, nedostatok nedávnych vojnových skúseností a viera, že neutralita poskytuje ochranu, píše Reuters.
„Existuje niekoľko neutrálnych krajín, ktoré neboli ozbrojené a boli vtiahnuté do vojny. Neutralita má hodnotu len vtedy, ak ju možno brániť zbraňami,“ zdôraznil.
Bern sa zaviazal postupne zvýšiť výdavky na obranu na približne jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2032, čo je nárast z terajších približne 0,7 percenta. Krajiny NATO sa však dohodli na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2035.
Týmto tempom by švajčiarska armáda bola plne pripravená až okolo roku 2050. „To je vzhľadom na hrozbu príliš dlho,“ dodal Süssli.