Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu na jar 2022 zaznamenala agentúra AP najmenej 145 incidentov, ktoré západné spravodajské súžby považujú za súčasť plánu Ruska narušiť stabilitu v celej Európe.
Predstavitelia, na ktorých sa AP vo svojej štvrtkovej správe odvolala, tvrdia, že cieľom Ruska je vyčerpať bezpečnostné a spravodajské kapacity Európy.
Zamestnávanie tajných služieb, armády a polície
Jedným zo zdokumentovaných incidentov je nedávna sabotáž v Poľsku, kde v polovici novembra výbuch nálože zničil železničnú koľaj a na inom mieste musel pre poškodenú koľaj náhle zastaviť vlak so 475 cestujúcimi.
Varšava zo zodpovednosti obvinila ruské tajné služby. V oboch prípadoch sa nikto nezranil, no Varšava na udalosti reagovala rázne - nasadila 10-tisíc vojakov na ochranu kritickej infraštruktúry.
Väčšina známych sabotáží v ruskej hybridnej vojne sa zatiaľ zaobišla bez väčších škôd. Agentúrou AP oslovení predstavitelia však tvrdia, že každý takýto čin – od vandalizmu pamiatok cez kybernetické útoky až po požiare skladov – pohlcuje cenné bezpečnostné zdroje.
Riaditeľ jednej európskej spravodajskej služby nemenovaného štátu podotkol, že vyšetrovanie ruského zasahovania teraz zaberá jeho úradu toľko času ako terorizmus.
Kým pre európske bezpečnostné zložky predstavuje pôsobenie Ruska veľkú záťaž, Moskvu to podľa citovaných zdrojov nestojí takmer nič.
Miesto špeciálnych agentov lacné zahraničné sily
Je to podľa nich preto, že Rusko vykonáva cezhraničné operácie, ktoré si vyžadujú rozsiahlu spoluprácu európskych krajín pri vyšetrovaní, pričom na ich uskutočnenie často nasadzuje osoby z tretích krajín či prostredia organizovaného zločinu ako lacných vykonávateľov.
Tým nemusí riskovať svojich vyškolených agentov, ktorých často aj tak nemá k dispozícii, pretože európske krajiny v posledných rokoch vyhostili desiatky špiónov v dôsledku zhoršenia vzájomných vzťahov.
Moskva tak podľa predstaviteľov dosahuje úspech už len tým, že testuje obranu a vyčerpáva kapacity európskych úradov, a to aj v prípadoch, keď sa jej samotné plány nepodarí zrealizovať.
„Všetky služby pracujú 24 hodín denne, sedem dní v týždni, aby tomu zabránili,“ uviedol vysokopostavený predstaviteľ istej európskej tajnej služby.
AP vo svojej databáze zaznamenala len incidenty, ktoré západní predstavitelia pripísali Rusku, jeho zástupným skupinám alebo spojencom, ako je Bielorusko.
Prudký nárast počtu prípadov podpaľačských útokov a výbuchov eviduje medzi rokmi 2023 a 2024 - z jedného na 26. Od januára tohto roka ich doteraz zdokumentovala šesť. Vlani došlo podľa nej k trom prípadom vandalizmu, zatiaľ čo tento rok k jednému.
Tieto údaje sú neúplné, pretože nie všetky incidenty sú zverejnené a úradom môže trvať mesiace, kým zistia spojitosť s Rusko. Nárast však podľa agentúry zodpovedá varovaniam spravodajcov - ruské pôsobenie sa stáva čoraz nebezpečnejším.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na tieto tvrdenia reagoval vyjadrením, že Rusko s týmito činmi nemá „žiadnu spojitosť“.