Čína si dnes pripomenula Nankinský masaker z roku 1937, ktorý predstavoval jednu z najtragickejších kapitol takzvanej druhej čínsko-japonskej vojny. Čínsky prezident Si Ťin-pching sa pietnej akcie nezúčastnil, a to napriek terajšiemu diplomatickému napätiu medzi Čínou a Japonskom kvôli Taiwanu, ktorý si Peking nárokuje, informovala agentúra Reuters.
Minulý mesiac Čínu nahnevalo vyhlásenie japonskej premiérky Sanae Takaičiovej, že Japonsko by na prípadný čínsky útok na Taiwan mohlo zareagovať vojensky.
Bolestivá história
Čína a Japonsko sa už dlho sporia kvôli svojej bolestivej spoločnej histórii. Čína svojim obyvateľom pripomína masaker v Nankingu z roku 1937, pri ktorom podľa Pekingu japonskí vojaci zabili približne 300-tisíc ľudí vo vtedajšom čínskom hlavnom meste. Povojnový spojenecký tribunál však stanovil počet obetí vo východočínskom meste Nanking na približne 142-tisíc. Niektorí konzervatívni japonskí politici a akademici dokonca popierajú, že by k masakru vôbec došlo.
Útok japonskej armády podľa historikov sprevádzalo rozsiahle znásilňovanie, lúpeže, rabovanie a hromadné popravy, ktoré zasiahli mesto a jeho okolie, kde podľa rôznych odhadov žilo až 500-tisíc obyvateľov. Tretina budov v Nankingu ľahla popolom.
Po obsadení najdôležitejších čínskych oblastí, vrátane prístavov, zriadili Japonci v Nankingu bábkovú vládu. Násilnosti ustúpili až po tom, čo Tokio začalo sťahovať svoje vojská z mesta koncom januára 1938. Druhá čínsko-japonská vojna však skončila až v septembri 1945, keď sa japonské oddiely vzdali Čankajškovým nacionalistom a sovietskej Červenej armáde.
Vojenská prehliadka
Dnešný pietny ceremoniál sa uskutočnil v národnom pamätnom centre v Nankingu. Š‘ Taiwan-feng, šéf mocného organizačného oddelenia vládnucej komunistickej strany, pri ňom odkázal na prezidentov prejav na vojenskej prehliadke v Pekingu, ktorá sa v septembri konala pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.
Š’ove poznámky však boli výrazne menej konfrontačné ako nedávna rétorika čínskych vládnych predstaviteľov. "História plne preukázala, že čínsky národ je veľký národ, ktorý sa nebojí žiadnej moci a stojí pevne na vlastných nohách," uviedol. Japonskú premiérku nemenoval, ale nepriamo odkázal na skoršie tvrdenie Číny, že sa snaží oživiť japonskú tradíciu militarizmu.
"História preukázala a bude aj naďalej preukazovať, že akýkoľvek pokus o obnovenie militarizmu, spochybnenie povojnového medzinárodného poriadku alebo narušenie svetového mieru a stability nebude nikdy tolerovaný všetkými mierumilovnými a spravodlivosť hľadajúcimi národmi sveta a je odsúdený na neúspech," uviedol Š´.
Čína si masaker prvýkrát pripomenula národným pamätným dňom v roku 2014. Pri tejto príležitosti vystúpil prezident Si a vyzval Čínu a Japonsko, aby odložili minulú nenávisť a nedovolili, aby súčasné vzťahy ovplyvňovala menšina, ktorá Japonsko priviedla do vojny. Si sa akcie naposledy osobne zúčastnil v roku 2017, verejne však vtedy nevystúpil.