Kosovo začalo prijímať migrantov z tretích krajín vyhostených zo Spojených štátov, informovala dnes agentúra AFP. Podľa kosovského premiéra Albina Kurtiho do krajiny už jeden alebo dvaja migranti pricestovali.

Dohoda medzi Washingtonom a Prištinou z tohtoročného júna bola uzavretá na jeden rok a počíta s prijatím až 50 ľudí. Cieľom zmluvy je uľahčiť bezpečný návrat utečencov do krajín pôvodu.

"Prijímame migrantov, ktorých USA nechce na svojom území," povedal vo štvrtok večer premiér Kurti miestnej televízii. Kosovská vláda pred uzavretím zmluvy uviedla, že chce ukázať vďačnosť Spojeným štátom za ich podporu pri snahe získať nezávislosť od Srbska.

Štáty EÚ sa zhodli na pravidlách pre rýchlejšie a efektívnejšie azylové konania

V pondelok schválilo 27 krajín Európskej únie výrazné sprísnenie svojej migračnej politiky. Štáty sa dohodli aj na pravidlách zabezpečujúcich rýchlejšie a efektívnejšie navrátenie neúspešných žiadateľov o azyl do ich pôvodných krajín.

Nariadenie má tiež priniesť nové riešenia problémov s nelegálnou migráciou, napríklad uľahčiť vznik návratových centier pre migrantov v krajinách mimo Európskej únie. Podľa agentúry AFP by Balkán mohol byť jedným z cieľov pre vznik takýchto zariadení.

V posledných mesiacoch Spojené štáty kritizovali Kurtiho za jeho politiku voči srbskej menšine žijúcej prevažne na severe krajiny. Obvinili ho z vyvolávania nestability v regióne a pozastavili rokovania s kosovskou vládou o posilnení ekonomických a diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami.

Kosovský parlament nepodporil vznik vlády, krajina smeruje k voľbám

Kurti v Kosove vládne od roku 2021. Vo februárových parlamentných voľbách Kurtiho strana Sebaurčenie znovu získala pozíciu najsilnejšej strany so 48 mandátmi, stratila však nadpolovičnú väčšinu. Jeho kabinet následne dvakrát nezískal v parlamente podporu opozičných strán.

To vyústilo do vypísania predčasných parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia 28. decembra. Opozícia ako jeden z dôvodov, prečo Kurtiho nepodporila, uviedla práve zhoršenie vzťahov so Srbmi na severe Kosova.

Vzťahy medzi kosovskými Albáncami a Srbmi na severe krajiny sú mimoriadne napäté. Srbská menšina odmieta uznať nezávislosť Kosova a stále za svoj štát považuje Srbsko. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, takmer desať rokov po tom, ako nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN s výnimkou Slovenska.