Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v sobotu ubezpečila, že Spojené štáty zostávajú hlavným spojencom Európy. Podľa agentúry AFP sa takto Kallasová snaží zľahčiť kritiku európskych inštitúcií v novej americkej národnej bezpečnostnej stratégii.
„Samozrejme, je tu veľa kritiky, ale myslím si, že niektorá z nej je aj pravdivá,“ povedala Kallasová na každoročnej diplomatickej konferencii v katarskej metropole Dauha na otázku o americkej stratégii. „USA sú stále naším najväčším spojencom... Nemyslím si, že sme vždy videli všetky témy rovnako, ale celkový princíp zostáva. Sme najväčší spojenci a mali by sme stáť spolu,“ dodala.
Ako kritik novej bezpečnostnej stratégie vystúpil v piatok napr. nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, ktorý ostro odmietol tie časti novej americkej národnej bezpečnostnej stratégie, ktoré vykresľujú Európu v negatívnom svetle, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu.
Na stretnutí so svojou islandskou kolegyňou Thorgeir Katrín Gunnarsdóttir v Berlíne Wadephul uviedol, že „si nemyslí, že by nám niekto mal dávať rady“, pokiaľ ide o slobodu prejavu, ktorú chráni „náš ústavný poriadok“. Zároveň zdôraznil, že USA sú a zostávajú najdôležitejším nemeckým spojencom v NATO, a vyjadril hrdosť na „slobodné médiá“ vo svojej krajine.
V novej národnej bezpečnostnej stratégii, ktorú Biely dom zverejnil vo štvrtok večer, americká administratíva upozorňuje na eróziu demokracie a slobody prejavu v Európe a vyzýva na zmenu tohto smerovania.
Text uvádza, že „medzi hlavné problémy, ktorým čelí Európa, patria aktivity Európskej únie a ďalších nadnárodných orgánov, ktoré ohrozujú politickú slobodu a suverenitu; migračné politiky, ktoré menia kontinent a spôsobujú napätie; cenzúra slobody prejavu a potláčanie politickej opozície; klesajúca pôrodnosť a strata národnej identity a sebavedomia,“ uvádza sa v texte.
K vojenskej agresii Ruska proti Ukrajine sa v stratégii píše, že „Trumpova administratíva sa dostáva do rozporu s európskymi predstaviteľmi, ktorí majú nereálne očakávania od vojny a sú súčasťou nestabilných menšinových vlád, z ktorých mnohé potláčajú základné princípy demokracie, aby umlčali opozíciu.“
„Európa podceňuje svoju vlastnú silu. Napríklad voči Rusku... by sme mali byť sebavedomejší,“ vyhlásila Kallasová v sobotu v Dauhe. V súvislosti s návrhom mierového plánu USA, ktorý od Ukrajiny žiada vzdať sa aj území nedobytých Ruskom výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré nereflektujú jej želanie vstúpiť do NATO, Kallasová upozornila, že stanovovanie limitov a vyvíjanie tlaku na Ukrajinu „neprináša trvalý mier.“
Varovala, že ak bude agresia Ruska „odmenená“, tento scenár sa zopakuje, „a to nielen na Ukrajine či v Gaze, ale hocikde po celom svete.“