Belgický premiér Bart De Wever v utorok vzbudil rozruch, keď uviedol, že porážka Ruska je iba ilúziou a rozprávkou.
Preto zmrazený majetok pripadne po vojne späť Rusku, ktoré sa Belgicku vyhrážalo odvetou, pokiaľ jeho majetok zabaví, uviedol De Wever.
Európska komisia napriek tomu v stredu navrhla reparačnú pôžičku Ukrajine, zaistenú zmrazenými ruskými aktívami v EÚ, ktoré sa vo veľkej miere nachádza práve v Belgicku.
Prejav belgického šéfa diplomacie Maxima Prévota.
De Wever tvrdí, že Belgicko je okolo otázky zabavenia zmrazených aktív Ruska pod „neuveriteľným tlakom“. Zároveň trvá na tom, že pokusy o prevod ruských finančných prostriedkov na Ukrajinu označuje za krádež.
Precedens, ktorý sa nestal ani Nemecku počas druhe svetovej vojny
"Krádež zmrazených aktív inej krajiny, jej suverénnych investičných fondov, sa nikdy predtým nestala. Ide o peniaze Ruskej centrálnej banky. Ani počas druhej svetovej vojny neboli nemecké peniaze zabavené, ale zmrazené," povedal v rozhovore pre denník La Libre.
Podľa predsedu belgickej vlády by bola porážka Ruska nežiaduca. "Ale kto naozaj verí, že Rusko na Ukrajine prehrá? Rusko neprehrá. To je rozprávka, úplná ilúzia. Je dokonca nežiaduce, aby prehrali, aby sa krajina, ktorá disponuje jadrovými zbraňami, nerozšírila o nestabilitu," vysvetľoval.
Kremeľ podľa neho pohrozil Bruselu v prípade zabavenia zmrazených aktív priamou odvetou. "Kto by veril, že by Putin pokojne prijal konfiškáciu ruského majetku? Moskva dala jasne najavo, že ak ku konfiškácii dôjde, Belgicko a ja osobne ponesieme následky navždy. To sa zdá byť celkom dlhá doba."
Držanie mrazených ruských aktív je naviazané na sankcie, ktoré EÚ voči Rusku prijíma a každých šesť mesiacov predlžuje. Predlžovanie sankčných balíčkov pritom musí byť jednomyseľné.
Znervózňuje ho aj Slovensko a Maďarsko
Belgicko má obavy okrem iného z toho, že by niektoré z krajín EÚ, napríklad Maďarsko či Slovensko, mohli v budúcnosti predĺženie sankcií vetovať, čo by znamenalo uvoľnenie zmrazených ruských aktív, a Belgicko by tak muselo financie Rusku okamžite vrátiť.
De Wever už v októbri na summite spomenul, že jeho krajina má tri podmienky. Po prvé požaduje, aby všetky európske krajiny postupovali spoločne.
„Pretože je to veľmi riskantné, budeme čeliť obrovským nárokom,“ vysvetlil premiér. Po druhé, bude od ostatných európskych štátov žiadať záruky. "Ak bude potrebné peniaze vrátiť, každý členský štát sa na tom musí podieľať," uviedol De Wever.
Jeho tretia požiadavka sa týkala aj ostatných členských štátov. "Všetky krajiny so zmrazenými aktívami musia postupovať spoločne s nami," uviedol. Veľké množstvo ruských peňazí je podľa neho aj v iných krajinách, ktoré však o tejto téme mlčia.
Napriek belgickej nevôli Európska komisia v stredu navrhla dve riešenia na podporu finančných potrieb Ukrajiny v rokoch 2026 až 2027. Jedným je pôžička od Európskej únie, druhým reparačná pôžička zaistená mrazenými ruskými aktívami v EÚ.
Teraz je podľa komisie na členských štátoch únie, aby sa rozhodli, ako postupovať. Komisia dúfa, že sa zhody podarí dosiahnuť najneskôr na summite EÚ, ktorá sa začína 18. decembra v Bruseli. Ukrajina pritom finančnú podporu potrebuje tiež veľmi skoro, konkrétne v druhej štvrtine budúceho roka.
"Ukrajina je na kritickej križovatke, vyjednávania o mieri pokračujú, ale vidíme, že Rusko stupňuje svoje útoky, sú stále intenzívnejšie a narastá potreba financovania Ukrajiny," uviedla na tlačovej konferencii v Bruseli šéfka komisie Ursula von der Leyenová.