Irán v stredu oznámil, že návrat dvojice Francúzov, ktorých viac ako tri roky väznil pre obvinenia zo špionáže, závisí od ukončenia konania voči iránskej študentke zadržanej vo Francúzsku za protiizraelské príspevky na sociálnych sieťach. Informovala o tom agentúra AFP.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu po rokovaniach v Paríži v rozhovore pre televízny kanál France 24 spresnil, že Teherán a Paríž uzavreli dohodu.
Dohoda s Parížom
V jej rámci Irán umožní dvom Francúzom návrat do vlasti „výmenou“ za to, že Francúzsko „v nasledujúcich dvoch mesiacoch“ prepustí zadržiavanú iránsku študentku žijúcu v Lyone Mahdiju Esfandijáríovú.
Francúzski občania Cécile Kohlerová a Jacques Paris, ktorých v Iráne zadržali v máji 2022, boli začiatkom novembra prepustení z väzenia, ale stále sú na francúzskom veľvyslanectve v Teheráne, kde čakajú na povolenie opustiť Irán.
Súdny proces s Esfandijáríovou, obvinenou z propagácie „terorizmu“ na sociálnych sieťach, sa pôvodne mal pred súdom v Paríži začať 13. januára 2026. Francúzske justičné orgány však Iránku v októbri prepustili na kauciu. Momentálne sa nachádza na iránskom veľvyslanectve v Paríži.
Arákčí uviedol, že teraz sa čaká na to, kým v oboch krajinách prebehnú právne a súdne procedúry. Vyjadril nádej, že sa zavŕšia v najbližších dvoch mesiacoch.
Národná bezpečnosť
Ozrejmil, že „rozsudok v prípade Kohlerovej a Parisa už bol vynesený, ale podľa iránskych zákonov možno väzňov vymeniť v záujme národnej bezpečnosti. O výmene rozhoduje Najvyššia rada národnej bezpečnosti,“ spresnil.
Francúzsko existenciu dohody s Iránom o výmene svojich občanov za Iránku nepotvrdilo, ale ani nepoprelo.
Kohlerová a Paris patrili medzi niekoľko Európanov zadržiavaných Iránom. Ľudskoprávne organizácie i viaceré štáty obviňujú Teherán z toho, že sa prostredníctvom takéhoto zatýkania a pomocou vymyslených obvinení snaží získavať od iných štátov ústupky v rokovaniach napríklad o svojom jadrovom programe.
Teherán rozhodne popiera, že by cudzincov zatýkal z politických dôvodov. Paríž považoval Kohlerovú a Parisa za rukojemníkov Iránu, preto v máji podal proti Teheránu žalobu na Medzinárodný súdny dvor. Neskôr ju však stiahol.