Severná a Južná Kórea sa nachádza vo veľmi nebezpečnej situácii, kedy môže kedykoľvek dôjsť k náhodnému stretu, a pre Soul je preto zásadné nadviazať dialóg s Pchjongjangom. Zjednotenie s KĽDR je pre Južnú Kóreu cieľom a ústavnou povinnosťou a ak by sa tak stalo, Soul je ochotný upustiť od spoločných cvičení so Spojenými štátmi, povedal podľa tlačových agentúr juhokórejský prezident I Če-mjong.
"Vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou sa stali veľmi nepriateľskými a konfrontačnými. Keďže neexistuje ani základná úroveň dôvery, Severná Kórea vykazuje veľmi extrémne správanie," citovala dnes juhokórejského prezidenta agentúra Reuters.
Jeho vyhlásenie prichádza deň po tom, ako povedal, že zjednotenie so Severnou Kóreou zostáva konečným cieľom Južnej Kórey a jej ústavnou povinnosťou. Zároveň sľúbil, že sa o to bude usilovať prostredníctvom dialógu, a nie jednostranných krokov.
Znovuzjednotenie
"Naša vláda sa usiluje o pozvoľné a postupné znovuzjednotenie prostredníctvom mierového spolužitia a vzájomného rozvoja, ktoré odráža demokratickú vôľu všetkých ľudí na Kórejskom polostrove," povedal podľa agentúry Jonhap.
Aj podľa Reuters tiež uviedol, že dosiahnutie mieru s KĽDR bude vyžadovať dlhodobé úsilie, ale akonáhle bude zavedený stabilný mierový režim, bolo by podľa neho lepšie, aby Južná Kórea a USA ukončili spoločné vojenské cvičenia.
Pchjongjang tieto manévre v minulosti odsudzoval a označoval ich za skúšku na jadrovú vojnu proti KĽDR. V Južnej Kórei je rozmiestnených približne 28 500 amerických vojakov.
Juhokórejská armáda Pchjongjangu minulý pondelok navrhla rokovania o vytýčení jasnej hranice pozdĺž demilitarizovanej zóny medzi oboma krajinami.
Napätie trvá
Chce tým znížiť napätie a zabrániť ozbrojenému konfliktu pri hraniciach, ktorú severokórejskí vojaci tento rok prekročili asi desaťkrát a Juhokórejčania museli vydať varovné výstrely. KĽDR však doteraz nereagovala a podľa Reuters naopak stavia pozdĺž hranice ostnaté ploty, čo je prvýkrát od uzavretia prímeria v roku 1953.
Vzťahy oboch Kóreí sa zhoršujú od roku 2023. Pchjongjang vlani v januári vyzval na zmenu ústavy tak, aby neobsahovala ako cieľ vo vzťahoch s Južnou Kóreou znovuzjednotenie.
V októbri nechal vyhodiť do povetria cestu blízko Kesongu, ktorá spájala oba štáty, a vyhĺbiť priekopy pretínajúce cesty a železnice. Severná Kórea potom 17. októbra do ústavy zaradila formuláciu, že považuje Južnú Kóreu za nepriateľský štát.
Prezident I po júnovom nástupe do úradu zaujal ústretový postoj k zníženiu napätia a otvoreniu dialógu s KĽDR. Nechal napríklad odstrániť propagandistické reproduktory na spoločných hraniciach alebo zakázať posielanie protirežimových letákov na Sever.
Pchjongjang však na výzvy na zlepšenie vzťahov nereagoval a naopak sa zbližuje s Ruskom, ktoré vo februári 2022 začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu a ktoré využíva severokórejskú muníciu aj vojakov.