Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO a jej regióny vrátane Krymu či Doneckej a Luhanskej oblasti budú uznané de facto ako ruské. To podľa agentúr zahŕňa americký 28-bodový plán na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.
Zelenskému bol predložený mierový plán Trumpovej administratívy pre Ukrajinu a Rusko
Prezident USA Donald Trump chce, aby Kyjev súhlasil do štvrtka 27. novembra. Ruský prezident Vladimir Putin vidí plán ako základ mierového urovnania konfliktu.
Rokovania o mieri
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave k národu vyhlásil, že Ukrajinu nezradí. Ukrajincov vyzval, aby zostali jednotní v jednej z najťažších chvíľ dejín. Európski lídri navrhli, aby základom rokovaní o mieri bola súčasná línia bojov.
"Nastal jeden z najťažších okamihov našich dejín. Terajší tlak na Ukrajinu je jedným z najväčších. Ukrajina sa môže ocitnúť pred veľmi ťažkou voľbou: Buď strata dôstojnosti, alebo riziko straty kľúčového partnera," vyhlásil Zelenskyj.
Putin povedal, že Američania s návrhom Rusov oboznámili, ale detailne ho nepreberali. Taktiež vyhlásil, že americkej strane sa zrejme nedarí získať súhlas Ukrajiny. "Ukrajina je proti. Je zjavné, že Ukrajina a jej európski spojenci sa doteraz nachádzajú v izolácii a snívajú o tom, že uštedria Rusku strategickú porážku na bojisku," povedal Putin.
Návrh počíta okrem iného s tým, že Ukrajina postúpi Rusku aj tie časti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré ruská armáda doteraz nedobyla. V prípade Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré teraz Rusko čiastočne okupuje, bude hranicu tvoriť súčasná frontová línia.
Plán by v prípade schválenia navyše zabránil nielen vstupu Ukrajiny do NATO, ale aj možnému budúcemu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie o ďalšie krajiny. Návrh obsahuje aj obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády na 600-tisíc vojakov, o ruských silách sa dokument nijako nezmieňuje.
Európske úsilie
Kancelária ukrajinského prezidenta vo štvrtok uviedla, že Zelenskyj dostal návrh plánu a bude o ňom s americkou stranou ďalej rokovať. Záväzok s USA spolupracovať na návrhu dnes ukrajinský prezident zopakoval. Zelenskyj podľa Reuters telefonoval s americkým prezidentom J. D. Vancem, rozhovor s Trumpom sa potom očakáva v budúcom týždni.
O veci medzitým so Zelenským telefonicky diskutovali nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer. Výsledkom rozhovoru je potom podľa Berlína to, že východiskovým bodom mierových rokovaní má byť existujúci front.
Merz večer telefonicky rokoval s Trumpom. K telefonátu šéf spolkovej vlády povedal, že sa obaja dohodli na koordinácii na úrovni poradcov a že o obsahu hovoru chce teraz informovať európskych partnerov. Podrobnosti Berlín neuviedol.
Podľa informácií britského denníka Financial Times čelí Ukrajina zo strany USA intenzívnemu tlaku, aby plán rýchlo prijala. O silnom tlaku informovala aj agentúra Reuters, podľa ktorej USA hrozia Ukrajine, že zastavia dodávky zbraní, ak dohodu neprijme. Washington chce mať od Zelenského súhlas do 27. novembra. Túto lehotu Trump v rozhovore so stanicou FOX News Radio označil za vhodnú, zároveň však nevylúčil predĺženie termínu.
Podľa FT je nepravdepodobné, že sa Američanmi presadzovaný harmonogram podarí dodržať, pretože podľa zástupcov ukrajinskej prezidentskej kancelárie plán obsahuje niekoľko bodov, ktoré pre Kyjev znamenajú neprekonateľnú hranicu. Pracujú preto na protinávrhoch, ktoré predstavia americkej strane.
Podpora Ukrajiny
Ukrajina medzitým od európskych spojencov dostala slová podpory. Európska únia podporí akýkoľvek mierový plán pre Ukrajinu, ak prinesie trvalý a spravodlivý mier a ak sa na ňom bude podieľať Ukrajina a EÚ, zdôraznila šéfka diplomacie Únie Kaja Kallasová. Fínsky prezident Alexander Stubb v spoločnom vyhlásení so členmi vlády uviedol, že Ukrajina musí mať možnosť sama rozhodnúť o spôsobe ukončenia vojny s Ruskom.
Mierový plán nesmie trestať obeť viac ako vinníka a musí Ukrajine zaručiť suverenitu, svojbytnosť a vyhliadku na slušnú budúcnosť, napísal český prezident Petr Pavel na X. Český premiér v demisii Petr Fiala uviedol, že Česko podporuje americké úsilie ukončiť vojnu, zároveň však povedal, že o budúcnosti brutálne napadnutej Ukrajiny nemožno rozhodovať bez jej súhlasu. Minister zahraničia Ján Lipavský na X pripomenul Mníchovskú dohodu, ktorá obetovala cudzie územie a vojne nezabránila.
Premiér Robert Fico americký plán privítal. Povedal, že ak bude schválený, vyjde Rusko z vojny ako úplný víťaz a mimoriadne morálne a ekonomicky posilnené.
Úzke vzťahy s Ruskom udržiava tiež Maďarsko. Jeho premiér Viktor Orbán v rozhlase hovoril o rozhodujúcom momente a o tom, že kľúčové budú najbližšie dva až tri týždne. Spomenul, že na obzore je mierový summit v Budapešti. V Budapešti Trump plánoval stretnutie s Putinom, ktoré sa však neuskutočnilo.
Analytici americký plán vidia ako skôr naklonený Rusku. Poukazujú tiež na body vrátane ústupkov na Donbase, obmedzenia armády či podmienky pre odpustenie trestných činov, ktoré by Kyjev nemohol akceptovať. Francúzsky denník Le Figaro potom napísal, že plán, ktorý chce Trumpova vláda vnútiť Ukrajine, je odsúdený na neúspech.
Plán podľa analýzy AFP znamená, že Kyjev by bez boja nanovo vydal Rusku územie o veľkosti Luxemburska. Agentúra tiež dodala, že Rusko by aj s predtým anektovanými či obsadenými regiónmi ovládlo pätinu Ukrajiny.