Francúzska vláda začala podnikať kroky proti umelej inteligencii pomenovanej Grok, ktorú vyvinula firma miliardára Elona Muska.
Rozhodla sa tak po tom, ako umelá inteligencia na Muskovej sieti X vytvorila príspevok vo francúzskom jazyku, ktorý spochybňuje účel plynových komôr v koncentračnom tábore Osvienčim, píše agentúra AP. Grok bol vytvorený Muskovou spoločnosťou xAI a je integrovaný do sociálnej siete X, ktorú miliardár tiež vlastní.
Problematický príspevok
V hojne zdieľanom príspevku napísal Grok, že plynové komory v koncentračnom tábore Osvienčim boli určené na "dezinfekciu cyklónom B proti týfusu" a nie na hromadné vraždenie.
Múzeum Osvienčim na tento príspevok upozornilo s tým, že skresľuje historické fakty a porušuje pravidlá platformy. Systém Grok už v minulosti generoval antisemitské komentáre, vrátane príspevkov na začiatku tohto roka, ktoré obsahovali chválu Adolfa Hitlera. Grok neskôr uznal, že jeho príspevok bol nesprávny a následne ho zmazal.
Parížska prokuratúra dnes agentúre AP oznámila, že komentáre popierajúce holokaust boli zahrnuté do už existujúceho vyšetrovania platformy X.
To sa začalo na začiatku tohto roka po tom, ako francúzski úradníci vyjadrili obavy, že algoritmus sociálnej siete X by mohol byť použitý na presadzovanie zahraničného vplyvu v krajine.
Možné trestné činy
Niekoľko francúzskych ministrov, vrátane ministra priemyslu Rolanda Lescurea, tiež nahlásilo príspevky Groka parížskemu prokurátorovi na základe ustanovení, ktoré vyžaduje, aby verejní činitelia upozorňovali na možné trestné činy.
Vo vládnom vyhlásení ministri označili obsah generovaný umelou inteligenciou za zjavne nezákonný. Uviedli, že by mohlo ísť o rasovo motivovanú ohováranie a popieranie zločinov proti ľudskosti.
Francúzsko má jeden z najprísnejších zákonov o popieraní Holokaustu v Európe. Spochybňovanie nacistických zločinov môže byť trestané, ako aj iné formy podnecovania k rasovej nenávisti.
V koncentračnom a vyhladzovacom tábore v Osvienčime a Osvienčime-Brezinke medzi rokmi 1940 až 1945 podľa historikov zahynulo zhruba 1,1 milióna ľudí, väčšinou Židov, ale tiež Rómov, sovietskych vojnových zajatcov a ďalších. K väzňom osvienčimského tábora patrilo aj 50-tisíc československých občanov, z ktorých prežilo asi 6000.